Hlavné dôvody našej cesty do Abydosu boli dva :
-Vidieť najstaršie pohrebisko faraónov v Egypte
-Vidieť na vlastné oči 3300 rokov staré hieroglyfy, na ktorých je vyobrazená helikoptéra,tank,lietadlo a podľa niektorých aj stíhačka…
Žiť v Egypte takmer 4 roky a neísť sa na toto pozrieť, už predsa hraničí s ignorantstvom a prokrastináciou, čo je vedecké pomenovanie lenivosti, resp. chorobného odkladania povinností na neskôr. Aj keď som v prokrastinácii majster, tak mám našťastie aj inú vlastnosť a to je tiež obrovská zvedavosť. A práve vďaka nej, sme si 19. februára roku pána 2018, zabalili saky-paky a sadli do nášho premiestňovadla, aby sme nabrali ten správny smer na vytúžený Abydos….a teda … Jala bina !!!
Vzdialenosť medzi Hurgadou kde bývame a Abydosom je 325 km. Ak sa pozriete na mapu ,tak je jasné že drvivá väčšina cesty vedie púšťou. Cesty v Egypte sú však naozaj kvalitné…široké diaľnice v púšti a takmer bez áut.Pri meste Safaga odbočujeme do púšte smer na mesto Kena /Qena/ kde je tiež staroveký chrám Dendera, ale o tom v inom článku…
Toto je diaľnica….Cestu , ktorá ide opačným smerom, nie je vidno, lebo je niekoľko desiatok metrov mimo…
Ak si však myslíte , že púšť je iba mŕtve miesto kde je iba piesok a kamene, tak tu je dôkaz že púšť môže byť aj zelená a plná života, z čoho majú radosť hlavne kozy a ovce beduínov ,čo tu na Sahare žijú už stáročia. Vlaha pre tieto zelené kríky pochádza z hôr, ktoré zachycujú vlhkosť obsiahnutú vo vzduchu , kde sa táto zráža na skalách po ktorých už ako voda steká k rastlinám…
Medzi mestami Safaga a Kena sa stavia železnica. Takto vyzerá železnica v púšti dokončená…
…a takto nedokončená…
Zhruba po 200 km cesty vidíme v diaľke novopostavené bytovky v meste Kena…
Aká radosť pre dušu vidieť zelenú krajinu po dlhom čase…To naozaj ocení iba ten, čo žije dlhší čas v púšti ako my…
Mesto Kena nás víta tiež siluetou kresťanského chrámu…
Toto je typický obrázok krajiny pri životodarnom Níle….to sú tie úrodné polia, vďaka ktorým mohla vzniknúť tá najzaujímavejšia civilizácia sveta…
Prechádzame Kenou a zapíname v mobile Dží-pí-es a verne počúvame múdru tetu, ktorá nás naviguje dúfame že správnym smerom…Ale dodržiavať rýchlosť furt treba aj na púšti…
Cestu z Keny do Abydosu lemuje niekoľko desiatok kilometrov tento súvislý pás stromov, čo je naozaj obdivuhodné, pretože ich určite musia polievať…
Oproti týmto stromom stojí okrem iného aj táto impozantná hora, ktorej názvu som sa nedopátral…
Už sme na ceste vyše tri hodiny a nám sa už ozývajú šelmy v našich žalúdkoch, ktoré treba nakŕmiť. My ako skúsení krotitelia vieme, čo na naše žalúdkové tigre platí…Mačku na rozpálenej plechovej streche podľa receptu Eržiky Tejlorovej by sme možno od hladu už aj tiež zjedli, ale úplne nám na tom rozpálenom plechu postačí kurča s lokšou a zeleninou… Kde sa hrabe Manet s jeho Raňajkami v tráve… my máme Obed v púšti…
Tomu sa povie kontrast….Mať na takej chatrči moderné solárne panely to je fakt pecka !!!
Teta v dží-pí-es nám rozkazuje odbočiť vpravo…a my jej veríme….
Keby ste boli zvedaví na premiestňovadlo v ktorom sa vezieme, tak vyzerá takto…kto z vás nie je zvedavý, nech naňho nepozerá…
Tentoraz kontrast prírodný…Krásna zeleň /pšenica/ a púšť…V diaľke je hora, popri ktorej pôjdeme a budeme sa tam môcť kochať smetiskom.
Po pár kilometroch sa po oboch stranách cesty začína vkusné smetisko, ale teta v dží-pí es nás presviedča, že ideme dobre… …ale nás už začínajú hryzkať červíky pochybnosti, či ideme správnou cestou…
Po niekoľkých kilometroch červíky prerástli do červov, najmä keď pod nami zmizla asfaltová cesta a my sa trepeme po prašnej ceste cez obrovské nekonečné smetisko. Mimochodom….Boli ste už niekedy na nejakom egyptskom smetisku? Je to celkom poučná exkurzia, lebo vyhodenú celú ťavu, hŕby zvieracích kostí, či hlavy kráv a oviec na bežnom slovenskom smetisku asi nenájdete. Ťava vyhodená na kope medzi starými haraburdami by bol pohľad, ktorý väčšina z vás čo toto čítate asi nikdy nevideli,ale vystúpiť z auta a urobiť v tom smrade fotku sa mi fakt nechcelo, čo teraz trochu ľutujem,ale aspoň touto neexistujúcou fotkou nenaseriem ochrancov a milovníkov zvierat .
Pokračujeme ďalej a ja v duchu ďakujem, že v Európe existuje niečo také, ako sú kafilérie… Teta v dží-pí es ma už pekne serie a ja sa s ňou začínam hádať, že nás naviguje do ri… nie do Abydosu !!!
Napriek mojej hádke s tou GPS strigou pokračujeme ďalej v ceste a chytá sa nás už trochu zúfalstvo, že dožijeme svoj život tu na tejto skládke a nikto sa o našej hrdinskej ceste nedozvie…Avšak asi po 15 kilometroch našej heroickej jazdy egyptským výstavným smetiskom sa cesta konečne stáča smerom , kde tušíme že je Níl a nám svitá nádej, že vchádzame do civilizácie….
Prichádzame síce už do Abydosu, ale v tejto chvíli to vôbec netušíme, lebo žiadne označenie nikde v tomto záhadnom mestečku nie je…
Asi po dvoch kilometroch motania sa, z mojej strany rezignovaného počúvania, tej elektronickej strigy čo nás povláčila po odpadovom hospodárstve,ozvalo z dží-pí-es : “Dorazili ste do cieľa”… No teda…to je asi vtip, veď nič nevidno…ale v skutočnosti už bolo potrebné prejsť len asi desať metrov než nám prestala brániť vo výhľade stena posledného domu a ….Chrám faraóna Setiho I v Abydose máme konečne pred sebou…
Drvivá väčšina fotografií na internete ukazuje tento chrám takmer výlučne z tohto pohľadu. Na základe toho sme si vypracovali mylnú predstavu, že je to kdesi v púšti na romantickom opustenom mieste….
Táto panoramatická fotografia zložená z 11 fotografií ukazuje, že Chrám stojí obostavaný obytnými budovami a to tak, až to vyzerá že nebyť plotu, postavia si domy miestni ľudia aj na nádvorí chrámu… Poviem vám, na prvý pohľad sme boli dosť rozčarovaní. Naše romantické predstavy sa vôbec nezhodovali so skutočnosťou, to však ale neznamená že naše sklamanie trvalo aj ďalej…
Kupujeme lístky každý stojí 40,-LE čo sú cca 2 eurá a rozľahlé námestie patriace chrámu patrilo v tejto chvíli iba nám…
Vidíte tie tri naklonené roviny na schodoch? To je preto, lebo už starí Egypťania, narozdiel od tých dnešných , mysleli na vozičkárov a aj na ľudí, čo majú detský kočiar… konkrétne na nás…
Hneď testujem ako sa hore s tým kočíkom ide . Nic moc, ale je to lepšie ako po schodoch…
Celkovo ku vchodu vedú troje takýchto schodov … toto je miesta, kde sú jedny za nami a dva pred nami.
Táák… tretie a posledné schody pred nami a po dôkladnej kontrole lístkov môžme vojsť do chrámu ,ktorý bol za čias svojho fungovania prístupný pre bežných ľudí iba 4 x do roka…
Počas letného , zimného slnovratu a jarnej a jesennej rovnodennosti …
Pred vchodom si ešte Zuzana všimla, že je tu podobný znak ako slovenský dvojkríž v Denderskom chráme…nuž kto iný by to bol,ako starí Slováci čo tu zanechali túto značku ? Iste vedeli, že tu raz prídeme……
Ešte pohľady naľavo a napravo pred vchodom…
Hneď tu pri vchode sa nás ujíma sprievodca Mahmúd. Ponúka nám svoje profesionálne služby za 10 euro celkom nenásilným spôsobom, takže mu kývnem že áno, a naše kultúrne obohatenie môže začať…
Mahmúd ako keby vedel, prečo sme tu prišli tak začal hneď zostra:
-Chcete vidieť tú helikoptéru???
-No jasné, veď kvôli tomu sme tu !!!
Načo prejdeme pár krokov a hneď vidíme ten zázrak…
Na tejto fotografii Zuzana stojí rovno pod ním… Má ho presne asi 6 metrov nad hlavou … že ho tam nevidíte?
Tak tu ho teda máte !!!
Vo výške zhruba 8 metrov od zeme sa nachádzajú tieto záhadné hieroglyfy, ktoré nedajú pokoj vedcom na celom svete. Pýtam sa teda Mahmúda, či vie čo to je. Mahmúd s vážnou tvárou odpovedá, že je to vraj dokopy v tejto kartuši spojené meno faraónov Setiho I a jeho syna Ramzesa II a čistou náhodou vraj toto vzniklo, keď to dal Ramzes II dosekať…. Kukám naňho a hovorím mu: Mahmúd, ale ja tam fakt vidím helikoptéru, lietadlo a tank…Mahmúd sa mi smeje a tvrdí , že to je iba konšpirácia a že to je tak, ako hovorí on egyptológ… Nuž milý Mahmúd ,keď si ty egyptológ, tak to ním môžem byť aj ja a tiež každý ,kto kuká na ten obrázok. Iste sa všetci zhodneme milí kolegovia, že toto je iste faraón Helikopterus Lietadloslav Tankovič …Lebo keď tvrdím blbosť, tak nech je poriadna…Za tento objav ma iste čaká Nobelová cena… Ale názor vtáka, čo má hniezdo hneď naľavo od najdiskutovanejších hieroglyfov sveta beriem tiež do úvahy…
No čo poviete, je tam tá helikoptéra a lietadlo ? Lebo ten tank môže byť aj ruka a to vznášadlo dole tiež niečo iné…ale tá helikoptéra vážka asi nebude…
Podľa egyptského proroctva,ktoré napísali na papyrus kňazi z kultu oka boha Hora , pokiaľ niekto rozlúšti význam týchto symbolov, tak sa začne nový vek, Vek Vodnára a ľudstvo sa dostane pri konci ďalšieho cyklu do stavu mimoriadnych zmien… Tak šup, šup do Abdosu vážení kolegovia egyptológovia, a ideme lúštiť tieto hieroglyfy ako dôchodcovia krížovky zdarma…
Na protiľahlej stene od helikoptéry sa nachádza tento krásny výjav, ktorý už neobsahuje žiadne sporné znaky , takže už verím Mahmúdovi každé slovo…Len škoda že som zabudol čo to vlastne povedal…
Monumentálne stĺpy v egyptských chrámoch sú dychberúce…
No a tu……. v hlbinách tohto nádherného chrámu sme ho zrazu zbadali…
…………to nádherné ,nebeské nadpozemské svetlo prenikajúce oknom na stene chrámu.
Trochu sme sa naštylizovali do biblickej polohy, ale inak sa pri tom svetle ani nedalo…
Písal som tu niečo o nejakom rozčarovaní či sklamaní??? Tak beriem späť !!! Lebo to nás veľmi rýchlo prešlo už pri letecko-helikoptérovo-tankových hieroglyfoch …..No a pri tom svetle nastalo už úplné nadšenie!!!
Bohyňa Nut dáva zjesť svetlo poznania faraónovi Setimu I formou Nílskeho kríža. Príjmať múdrosť formou jedla sa mi zdá veľmi lákavé…
Mám taký pocit že to svetlo poznania by sa zišlo už konečne aj mne… Hoci aj vo forme segedínskeho guľášu.
Na tomto zobrazení bohyňa Nut drží ochranné krídla nad faraónom Ramzesom II. Kamenné reliéfy sú tu zámerne poškodené, ale o tom píšem nižšie…
Jedna z dvoch hypostylových hál/stĺpových siení/ nebola síce až taká obrovská, ale napriek tomu impozantná…Farby na stenách boli zachované mimoriadne dobre, zatiaľ najzachovalejšie aké sme v Egypte videli…
Celkom napravo vidno nášho sprievodcu Mahmúda…a za jeho chrbtom sú…
Tieto 3 svätyne…
Ukážka jednej z nich…
Keď raz vyrastiem, určite budem faraónom…Oni skoro denne dostávali darčeky…Ja iba na Vianoce… a aj to iba vodu po holení a ponožky, ktoré sú te
raz v Egypte nanič…
Máte radi záhady???? Tak jednu pre vás máme: Presne na tomto mieste pocítite energiu…Prílev energie…Cítili sme, ako mobil po pripojení na nabíjačku… Žeby sme si niečo nahovárali? Neviem… Faktom však je, že sme vyrazili z Hurgady ráno o 08:45 a domov sme prišli 20:15 hod. Na tachometri 650 km a po návrate sme necítili žiadnu únavu… Rozhodne to bol zaujímavý jav, že sme si tu týmto zázračným spôsobom dobili baterky… Neveríte??? Vyskúšajte !!!
Myslím že už je načase aby som konečne napísal aj historické fakty o tomto mieste…
Abydos je jedno z najstarších miest v Egypte ,bol založený už v neskorom praveku a je najstarším pohrebiskom kráľov a faraónov. Králi z preddynastického obdobia tu dali vystavať mesto, chrám a svoje hrobky . Na mieste zvanom Um el -Káb boli pochovaní králi prvej a niektorí králi druhej dynastie, čo je to spomínané najstaršie pohrebisko faraónov v Egypte.Neskôr v okolí mesta boli pochovávaní králi a vysokí hodnostári až do 6. dynastie Chrám, ktorý v Abydose stojí doteraz pochádza z čias 19 dynastie a bol postavený v rokoch 1290-1279 pred Kristom faraónom Setim I a bol dokončený jeho synom najväčším staviteľom Egypta Ramsesom II .Ten si postavil ešte jeden menší chrám, ktorého zvyšky sa nachádzajú v blízkosti tohto chrámu. Faraón Merneptah neskôr ešte postavil Osirion v ktorom sa nachádza Osirisov kenotaf, čo znamená symbolický hrob v ktorom nikdy nikto nebol pochovaný. Celý chrám bol zasvätený kultu Boha Osirisa ,alebo Usira /obe verzie sú správne/ ktorý bol patrónom reinkarnácie. Osirion je ale podľa určitých indícií najstaršou stavbou na tomto mieste, pretože v čase keď bol postavený, bol Níl o 10 metrov nižšie ako je teraz, čo zodpovedá približne 9000 rokov pred Kristom.Voda, ktorou je teraz zaplavený o tom vypovedá jednoznačne.Nikto by predsa nepostavil chrám na mieste kde je vody po kolená…
Celkovo starí Egypťania mali radi symboliku a čísla. Chrám vychádzal z čísel 2 a 7 . Dva pylóny 2 nádvoria, 2 stĺpové siene, sedem vchodov a sedem svätýň…Egypťania teda verili, že číslo 7 ukrýva tajomstvo duchovného života.Pylóny, nádvoria , záhrada a stromy však už teraz neexistujú a súčasným priečelím je teraz portik s dvanástimi piliermi, ktorý pôvodne tvoril zadnú časť druhého nádvoria.
Tu je jedna zo siedmych svätýň, ktorá je zasvätená práve Osirisovi,resp Usirovi. Dôvod, prečo je Osiris/Usir takto uctievaný a je symbolom reinkarnácie nájdete v tomto príbehu:
Osiris resp.Usir /ďalej len Osiris/ bol najstarší syn božského páru boha zeme Geba a bohyne neba Nut. Jeho ďalšími súrodencami boli bohyňa Isis resp.Eset/ďalej len Isis/ tá bola zároveň jeho manželka , boh Seth resp.Sutech/ďalej len Seth/ a bohyňa Nephtis resp.Nebthet /ďalej len Nephtis/ ktorú si za ženu vzal Seth. V tejto podarenej rodinke evidentne nemali žiaden problém s incestom ale keďže boli bohovia, tak si to evidentne mohli dovoliť… Osiris teda ako najstarší syn panoval v dobách zlatého veku Egypta a Egypťanov naučil všetkému čo bolo potrebné, aby žili všetci v šťastí a vo svornosti. Osirisov zlý brat Seth sa však zo žiarlivosti na jeho slávu a zároveň aj z túžby po svojej druhej sestre a zároveň Osirisovej žene Isis, rozhodol brata zabiť a rozsekať na kúsky. Keď hrozný čin vykonal,tak kúsky jeho tela /bolo ich presne 14/ rozniesol na všetky svetové strany. Osirisova manželka Isis však Setha odmietla a vydala sa hľadať všetky časti tela svojho muža. Blúdila po svete tak dlho, pokiaľ nezozbierala všetky jeho časti . To sa jej síce čiastočne podarilo -našla ich 13 spojila ich dohromady a manžela oživila. Ten pre mužov najdôležitejší kúsok už nájsť ale nemohla, pretože Osirisov penis hodil Seth do Nílu a tam ho zožrali ryby… Avšak keďže to boli bohovia, tak sa zaobišli aj bez penisu. Isis sa vzniesla v podobe vtáka nad Osirisa a on zo svojej božskej podstaty oplodnil Isis a z tejto dokonalej lásky a duchovného splynutia sa narodil ich syn Hor, to je ten,ktorý je vyobrazovaný na egyptských maľbách ako boh s hlavou sokola. Keď Hor dospel , pomstil v krutom súboji svojho otca. Prišiel síce o oko,ale vyprášil svojho strýka Setha preč z trónu a prevzal vládu nad Egyptom a stal sa ochrancom všetkých faraónov…To oko je teraz mimo Horovej hlavy ,ale sleduje ďalej celý svet z oblohy… Ak ste postrehli určité podobnosti s istým náboženstvom, kde brat zabije brata , oplodnenie bez pohlavného styku, či božie oko,tak ste vnímali a čítali pozorne…Nuž a práve to Horovo oko sa na nás ešte dnes pozrelo…čítajte ďalej…
Tu na tomto výjave Isis oživila Osirisa…penis je z reliéfu odstránený…asi ho tam zabudli nenakresliť…
Tu sa Isis ako vták vznáša nad Osirisom a prebieha spojenie bez dotyku…Takže také staroveké sexuálne Wi-Fi…
Snažíme sa o historickú rekonštrukciu tejto šťastnej udalosti,ale náš sprievodca Mahmúd sa tvári rozpačito a fotí jednu fotku horšiu ako druhú takže nabudúce radšej so statívom..
.Keď sme sa dostatočne vyblbli, tak sme prišli do z historického hľadiska najdôležitejšej miestnosti- kde je na ľavej strane legendárny zoznam 76 faraónov zoradených chronologicky za sebou podľa svojej vlády od prvej do devätnástej dynastie. Je to unikátny dokument, taký dochovaný kamenný archív,pretože nič také nikde v Egypte neexistuje.Tento zoznam je taký významný, že je často a myslím že aj právom označovaný ako “Rosetská doska egyptskej archeológie”….Ináč…Viete ako sa volá úplne prvý faraón na zozname??? Jeho meno je Meni a je to vlastne taký Gagarin medzi faraónmi…Že načo je vám to treba vedieť? Aby ste mohli machrovať dnes večer v krčme pri pive… No a na tej pravej strane je zase kompletný zoznam bohov starého Egypta…
Možno to vyzerá obyčajne, ale táto chodbička má nesmiernu historickú cenu. A tento ujo ju naozaj zodpovedne stráži…
Na tomto obrázku mladý Ramses II v spoločnosti svojho otca Setiho I, ťahá býka za chvost, aby ho obetoval bohom…
Tento chlapík na stene ma zaujal asi najviac… Je to boh rieky Níl zvaný Hapi. Zdanlivo nezaujímavý jeden z množstva staroegyptských bohov , ale dôvod môjho záujmu je jasný… Tento boh muž, je totiž napoly ženou. Môžete si všimnúť, že ma jeden prsník ženský. Je vyobrazovaný aj s veľkým bruchom ako tehotný , čo má symbolizovať úrodnosť Nílu. A informácia čo nám povedal Mahmúd , že je ženou aj dole pod tým bruchom, mi spustila v hlave sériu erotických fantázií… No chlapi , my dobre vieme že mať medzi nohami vlastnú vagínu môže byť féést zaujímavé…. Teda aspoň na chvíľu ….
Všade na svete nájdeme vandalizmus v rôznych podobách . Tento vyrytý nápis na tele faraóna pochádzajúci ešte z antických čias ,je ešte tou najmenej poškodzujúcou formou vyjadrenia vlastnej hlúposti…
Ale už poškodenie tohto reliéfu je skutočným príkladom neuveriteľnej ľudskej tuposti. Všimnite si, ako chceli dôkladne odtesať postavy . Nohy ruky a hlavne tváre sú zničené asi na polovici všetkých reliéfov v tomto chráme…Na svedomí to majú prví kresťania, ktorí vyobrazenia starých bohov považovali za pohanské… V súčasnosti toto hlúpe barbarstvo prevádzkujú idioti z tzv. islamského štátu a im podobní hlupáci…
Ďalšie ukážky vandalizmu
Tento reliéf ma veľmi zaujal . Postavy napravo držia predmet, ktorý sa zhoduje s údajným izolátorom tzv. Denderskej žiarovky vyobrazeného v podzemí chrámu bohyne Hathor v Dendere pri meste Kena…
V starých egyptských chrámoch nemajú pohyblivé schody, tak sa musíme pohybovať starovekým spôsobom
Vychádzame vonku z chrámu a pod úrovňou terénu môžme uvidieť niečo, čo kedysi bolo pôvodne zakryté…
Pred nami sa otvára pohľad na Osirion,-chrám boha Osirisa, kde sa nachádza aj už spomínaný Osirisov kenotaf, čiže jeho symbolický hrob.
To zelené tam dolu je voda, ktorá presakuje zospodu už stáročia. Existujú snímky, kde je tam tej vody podstatne viac. Zadajte si slovíčko Osirion do uja Gugľa a on vám to ukáže. V 19. storočí tu postavili archeológovia aj parný stroj s čerpadlom, aby tú vodu odčerpával, ale ako vidíte sila vody je zrejmá. Toto miesto je od Nílu vzdialené 11 km, ale je evidentné, že spodné vody majú dosť široký záber. Táto voda je dôkaz, že táto stavba nemôže mať iba 3.000 rokov, pretože nikto nepostaví chrám, na mieste, kde siaha voda zhruba po pás.Reálne odhady napísané geológmi sú zhruba 11.000 rokov,kedy úroveň rieky Níl bola asi o 2 až 3 metre nižšie. Táto stavba je určite omnoho staršia, ako nám to predkladajú “renomovaní” vedci…
Ďalej ako stojíme nás už nepustia, lebo prístup dolu je momentálne uzavretý…
Vchádzame naspäť dovnútra chrámu , obdivujeme naozaj pôsobivé fresky a nasávame ešte ďalšiu energiu.Naše dieťa to dokáže aj pospiačky…
Vychádzame vonku z chrámu a po pravej strane, ak máme za chrbtom chrám je táto stena… Netvrdili nám kedysi v škole, že starí Egypťania nepoznali koleso???
Na záver našej návštevy ešte niekoľko pohľadov na chrám…
Tento obrázok je presne taký tajomný a romantický ako v mojich predstavách…
Opúšťame územie chrámu a ideme sa pozrieť na ubytovanie, lebo sa pohrávame s myšlienkou prespať tu a ráno spraviť nejaké skvelé fotky z východu slnka… Ideme teda s majiteľom ubytovacieho zariadenia pozrieť sa na ten luxus, ako nám ho opísal náš chrámový sprievodca Mahmúd…normálne že fajf stáár…/čítaj 5 hviezdičiek/ iba za 50 dolárov aj s raňajkami ,ale že sme to my tak za tú cenu aj s večerou…
No… dorazili sme asi po kilometri pomedzi ošarpané domy po úzkej ceste ktorú môžem nazvať dokonale prašnou a zastavujeme pred jedným z domov…Ešte sme ani nevystúpili a my už vieme že tu iste svoje kosti na noc nezložíme… Ale hráme divadlo ďalej a vstupujeme dovnútra. Je to poschodová vila zariadená lacným nábytkom a kobercami. Nie že by tam bola špina, to nie, ale vieme, kedy človek a dom spolu nenájdu spoločnú vlnu.A to bol ten prípad keď cítime že sme tam cudzí…. Bolo nám úplne jasné, že ten chlapík má skutočnú núdzu o turistov a že tie peniaze potrebuje, ale za také peniaze to rozhodne nestálo a ja som nemal najmenšiu chuť cenu zjednávať. Pekne sa rozlúčime a ideme sa ešte kuknúť na chrám, ktorý postavil Ramzes II, resp. na jeho zvyšky…
Oficiálny vchod sme nikde nenašli a tak sa aspoň prestrčím popod ostnaté drôty cez polootvorenú čiernu bránu a idem k objektu spraviť zopár záberov…Chrám je zavretý a tak aspoň foto cez zatvorené mreže…
Verili by ste tomu, že tento svätostánok ktorý bol tiež venovaný bohovi Osirisovi, patril medzi vôbec najkrajšie chrámy postavené Ramzesom II ? Celá hlavná svätyňa bola z alabastru , zárubne boli z ružovej a čiernej žuly, a steny boli ozdobené reliéfmi , ktoré boli namaľované jasnými farbami… A iba toto z tej krásy zostalo…
Panoramatická fotka zo strážnej búdky. Jediným strážnikom som tu teraz ja…Napravo vidno bránu zaistenú ostatným drôtom,ktorou som vošiel dovnútra.
V popredí zvyšok starovekej stavby…v pozadí je súčasnosť….
V Abydose stojí ešte jeden hotel, ktorý je naozaj nádherný, /foto nemám/ale je určený iba pre dospelých, takže neostávame a ideme cez vstupnú bránu Abydosu domov…To je tá, ktorou sme tu neprišli…
Tentoraz už cestou späť nejdeme cez smetisko, ale celkom peknou cestou cez mesto. A aby to nebolo nudné, ideme s policajnou eskortou. Pri odchode nám totiž policajný dôstojník povedal, že pôjdeme s nimi, aby sme nezablúdili…Hovorím mu po slovensky : Dobre pán kapitán, my prezidenti sme na to zvyknutí…Dôstojník prikývne, lebo všetci ľudia na svete sú Slováci a ide sa!!! Je to paráda mať vlastnú ochranku, aj keď nie je pred kým…Prešli sme ako dôležitá delegácia zo Zemplína v Egypte asi 30 km s policajným sprievodom. Keď sme vystriedali už štvrtých uniformovaných sprievodcov, /predávali si nás ako štafetu/tak sme prišli konečne až na diaľnicu. Tam sme sa srdečne rozlúčili a ja som konečne mohol ísť rýchlosťou akou som chcel…
Ešte jedna veľmi dôležitá fotka ak nej iba takýto krátky príhovor:
Drahí veriaci aj neveriaci. Táto fotografia ktorú som spravil z auta neďaleko Abydosu v Egypte hovorí jasnou rečou:
” My Kresťania a Moslimovia žijeme bok po boku ako bratia, priatelia a hlavne sme Egypťania .A tak názorne ako tieto naše stavby Mešita a Kostol ktoré zdieľajú spoločnú stenu, tak my zdieľame z láskou a úctou našu spoločnú krajinu Egypt. ” Amen…..
Toľko z mojej dnešnej kázne , drahí bratia, sestry, bratranci sesternice, strýkovia a tety.
Šinieme si to po diaľnici domov a zrazu vidím v spätnom zrkadle Horovo oko….
Zastavujem a robím fotky tohto nádherného úkazu…
Ako keby symbolická rozlúčka nás toto Horovo oko sprevádzalo pri odchode z Abydosu, až pokiaľ nezapadlo za obzor…
A čo na záver? Krásny výlet z hlbokými zážitkami a ozajstným uspokojením z návštevy tohoto magického miesta. Aj keď sme Um El Káb, najstaršie pohrebisko kráľov v Egypte, čo bol jedným z dvoch hlavných dôvodov našej cesty do Abydosu nenavštívili, aj tak sme boli maximálne spokojní. Samozrejme sme sa na to pohrebisko pýtali nášho chrámového sprievodcu Mahmúda, ale na to vraj potrebujeme zvláštne povolenie z Káhiry, ktoré stojí 500 euro . Ak je to jeho tvrdenie pravdivé tak, ako to ubytovanie pre nás s tými piatimi hviezdičkami , tak také drahé to určite nebude… Prichádzame domov a na tachometri máme 650 km . Celý výlet z Hurgady a nazad trval od 08:45 do 20: 15. Celkom pohoda a my vieme, že sme tam neboli naposledy…
/Fotografie použité v článku sú autorovým výlučným vlastníctvom a ich ďalšie použitie je možné, len s písomným súhlasom autora/
Social Profiles