Káhira-Monastier Svätého Šimona garbiara,lyžovačka,praclíky,rybacie hody…

/…pokračovanie článku ” Alexandria -Bibliotéka,citadela, katakomby,pilier,zlý recepčný a dobrý taxikár…” /

Monastier Svätého Šimona garbiara v Káhire

Keď som pred niekoľkými rokmi našiel náhodne na internete fotografie tohoto miesta, bol som úplne očarený,prekvapený a dychtivý… Očarenosť vysvetľovať nemusím, prekvapený som bol z toho , aké veľkolepé dielo symbolizujúce kresťanstvo dokážu ľudia vytvoriť  v krajine s výraznou moslimskou väčšinou a dychtivý som bol po všetkých informáciách o tomto novodobom dive  Egyptskom. Keď sme sa vydali na cestu do Alexandrie, našim hlavným cieľom na spiatočnej ceste bol práve tento chrám. Nešlo nám do hlavy, prečo je tak málo propagovaný a dokonca ani množstvo Egypťanov o ňom nevie.

Celú cestu lemujú polia ,lúky a stromy…Aký to príjemný pohľad pre naše oči navyknuté na púšť za takmer 4 roky,čo žijeme v Hurgade…

Industrializácia sa nevyhla ani Egyptu…

Z Alexandrie do Káhiry je cca 200 km, ktoré sme po krásnej diaľnici prebehli za necelé 2 hodiny.  To, že vchádzame do Gizy ,  by spoznal aj úplný neznalec Egypta.

Tieto turisticky menej atraktívne pohľady na pyramídy nevidíte v katalógoch cestovných kancelári…

Deň predtým sme sa telefonicky dohodli s naším výborným priateľom Mohammedom, s ktorým sme tohto roku  absolvovali výlet do údolia tiav a s ktorým sa poznáme už tri roky,že nám bude ako rodený Káhirčan robiť sprievodcu po svojom meste. Avšak rovnako ako pre nás, bude aj pre neho  návšteva Monastieru Svätého Šimona prvá v živote. Patrí totiž k tým Egypťanom, čo o tomto chráme nemal ani tušenia.Nastupuje k nám na parkovisku pred supermarketom do auta a my  teraz už ako kompletná objaviteľská výprava  môžeme smelo ísť za našim vysneným cieľom, ktorý sa nachádza pod útesmi hory Mokattam. Asi po dvoch hodinách  prepletania sa hustou dopravou prichádzame  do štvrte zberačov odpadkov…

Táto časť Káhiry je obývaná výlučne koptskými kresťanmi.Túto komunitu  všetci poznajú pod označením “Zabalín” , čo v preklade znamená “zberač odpadkov”. Toto obrovské sídlisko vzniklo v roku 1969, keď sa vtedajší guvernér Káhiry rozhodol presťahovať všetkých zberačov odpadkov z mesta do jednej osady. Voľba padla práve na  miesto pod týmito útesmi.V priebehu rokov sa táto komunita zväčšovala a v roku 1975 bol kvôli duchovným potrebám postavený prvý kostol . V tom čase tu žilo okolo 15 tisíc ľudí. V súčasnosti komunita “Zabalínov” predstavuje počet okolo 35 tisíc ľudí, čo je napríklad jedno také Humenné…

Pri pohľade na zlisované a pekne zabalené balíky papiera,handier a plastov  mi to označenie “Zabalín” celkom pasuje… Len tu prines odpad a ja ti ho pekne “zabalín”…

Prechod po tejto rozbahnenej ináč obojsmernej ceste pod mostom,ktorá je pod ním taká úzka, že tadiaľ   prejde iba jedno auto, bol pomerne adrenalínový zážitok aj pre nášho Mohammeda, ktorý je síce ostrieľaný harcovník čo má rád dobrodružné cesty, ale na toto kukal ako na výjav z inej planéty. K tomu všetkému si domyslite roje múch , pomerne intenzívny smrad z odpadkov a atmosféra tohto miesta iste očarí  aj vás …Našťastie sme v tom bahne nezapadli , takže vyliezať z auta a tlačiť ho z toho blata von sme chvalabohu nemuseli…

Kvôli týmto podmienkam sme sa plazili rýchlosťou nižšou ako keby sme šli peši. Od odbočky z hlavnej cesty ku chrámu , je to vzdialenosť asi 2 km, ale my sme si ju vychutnávali vyše 30 minút…

Toto miesto nie je veľkou turistickou atrakciou, preto ani označenie kde máme odbočiť sme si nijako nevšimli. Keď sa nám zdalo, že ideme už príliš dlho, tak náš  Mohammed bezpečne sediaci bdiaci , obdržal cez okienko automobilu informáciu, že sme to prešvihli asi o jeden kilometer  a….. museli sme sa teda vracať.  Na spiatočnej ceste som si teda dal  tú námahu a vyfotil som informačnú tabuľu, ktorá nás už teraz jasne informovala  v arabskom jazyku , že tam doprava máme odbočiť, lebo tam je chrám…Nuž deti moje osprostené…. už viete ako sa cítia analfabeti?  Tak túto  službu som urobil pre vás , vážení čitatelia a dobrodruhovia ktorí sa rozhodnete ísť v našich stopách na vlastnú päsť, aby ste v tej príjemnej štvrti nezablúdili…Takže tá červená šípka vpravo je to oné veľmi dôležité  znamenie kde máte odbočiť…

Ak už zbadáte tento výjav, máte istotu  že idete dobre. Pri tej bytovke na konci ulice,zabočte tiež vpravo…

…a o pár desiatok metrov vás privíta oficiálny vchod do tohto komplexu…

Hneď za bránou je táto tabuľa…Tak milí fajčiari, vypaľovať si zobáky v tomto objekte  nebudete …

Prvé čo nám udrie do očí je táto  freska vytesaná v skale…

Prichádzame na  parkovisko pred chrámom , kde tých fresiek je už omnoho viac…a hneď jeden fotošopový panoramatický pohľad v plnej  neorezanej kráse…

…a podrobnejšie foto

Nie nadarmo sa hovorí, že všade na svete nájdeš Poliaka… Tieto nádherné kamenné reliéfy, ktoré sú vytesané v skale   totiž vytvoril poľský umelec.

Výjavy zo života Ježiša , Betlehemské jasle, či citáty z biblie to všetko je vytesané do kameňa, z ktorého sú postavené aj pyramídy v Gize. Toto je totiž miesto odkiaľ na nich ťažili  materiál…

Oproti parkovisku sú takéto “hubové ” altánky.

Vchod vyzerá pomerne skromne oproti impozantným rozmerom vo vnútri

Po prejdení tmavej chodby sa nad hlavou objaví nahnutá kamenná klenba, ktorá pôsobí dosť bizarne, pretože v tej chvíli keď sa pozriete hore, nie je vám jasné ktorý uhol je ten “správny”…

Na tomto bilboarde je citát z biblie  a znie v origináli takto:  “V ten deň Izrael ako tretí s Egyptom a Asýriou bude uprostred zeme požehnaním,  ktorým ich urobil Hospodin mocností slovami: Požehnaný buď Egypt, môj ľud, i Asýria, dielo mojich rúk, a Izrael, moje dedičné vlastníctvo.”    No a trochu si ho upravili,aby nemuseli spomenúť ten Izrael…

Celá táto stavba vytesaná do kameňa pôsobí naozaj neskutočne  a nám to pripadá ako nejaký zázrak, že to tu naozaj existuje… Nuž a v skutočnosti dôvod tohto diela je tiež zázrak , vlastne sú tie hlavné zázraky dva,plus niekoľko menších. Jeden sa odohral v ďalekej minulosti v 10. storočí niekedy medzi rokmi  975  a 979…. a ten druhý v roku 1974 !!! Ale pekne poporiadku , začneme so zázrakom Svätého Šimona garbiara, ktorému je tento chrám zasvätený a je aj dôvodom rešpektu voči  kresťanom v Egypte…Ale najprv dôležité upozornenie: Následujúce riadky obsahujú citáty z biblie, ktoré obsahujú násilie a sú nevhodné pre deti a ľudí s citlivou povahou!!!

Presný dátum kedy sa tento zázrak odohral sa v písomných zmienkach nedochoval. Vie sa iba to ,že to bolo v čase vlády koptského patriarchu Abrama sýrskeho, ktorý pôsobil medzi hore spomínanými rokmi 975 až 979 . O rodine svätého Šimona  a  jeho predchádzajúcom živote sa nevie vôbec nič. Vie sa iba to, že to bol obyčajný človek, remeselník garbiar, ktorý sa zaoberal spracovaním koží určených  na obuv. Ponúkal svoje výrobky na miestnom trhu a  navonok sa neodlišoval od ostatných svojich súčasníkov, okrem svojej veľkej zbožnosti a asketickým spôsobom života. Bol veľmi oddaný bohu a modlil sa celé noci.Počas dňa nosil chorým a nevládnym ľuďom vodu a chlieb a po skončení tejto služby sa venoval svojej práci…. jednoducho svätec…Avšak nasledujúci príbeh o ňomje fakt silná káva… Jedného dňa  prišla k Šimonovi  nádherná žena,aby si u neho dala opraviť topánky,avšak v asketickom svätcovi sa náhle prebudil muž a pocítil žiadostivosť po jej tele… Nemohol od nej odtrhnúť oči, tak si jednoducho pravé oko vylúpol !!!!…Lebo ako odporúča apoštol Matúš,v jeho evanjeliu  kapitola  5:28…”Ja vám však hovorím: Každý, kto sa žiadostivo pozerá na ženu,už s ňou v srdci scudzoložil ” a hneď nasleduje 5:29 Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď. Lepšie obídeš, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla”…. a tak sa teda náš Šimon vyhol peklu … Nuž milý Matúš, vieš si ty predstaviť tie miliardy slepých mužov, ako blúdia po matičke zemi,ak by sa všetci riadili tvojimi slovami…? 

V tom čase bol v Egypte Fatimský islamský kalifát , na čele ktorého stál kalif menom Al -Muízz, ktorý bol osvietený muž a miloval náboženské dišputy. Zvykol zhromažďovať náboženských vodcov moslimov, kresťanov , Židov a nechať ich diskutovať vo svojej prítomnosti .Stanovil ale pravidlá že diskusie musia prebiehať  bez urážok a hnevu , iba s argumentami . V jeho diskusnom klube boli aj koptský patriarcha Abram sýrsky a aj žid Jakob Ibn Killis, ktorý konvertoval na islam a bol kalifovým ministrom. Tento žid sa horlivo hlásil k islamu a zavrhoval judaizmus, avšak dôvod nebola viera, ale ministerské kreslo. Tento minister veľmi nenávidel kresťanov, a to najmä preto že mal kresťanského súpera, ktorý sa volal Kuzman Ibn Mina  a bol kalifovým obľúbencom. Tento Žid sa bál, že kalif vymenuje tohto kresťana Minu za ministra namiesto neho a preto rozmýšľal, ako sa ho zbaviť.Netrvalo dlho a príležitosť sa našla…Pri jednej ostrej diskusii, keď kresťanskí učenci Anba Abram a Anba Sawirus citovali verš 1:3 proroka Izaiáša   :  “Vôl pozná svojho gazdu,osol jasle svojho pána,môj ľud/rozumej Izraeliti/ ale nechápe …/kto je jeho pán/, čím zosmiešnili Jacoba  a jeho spoločníka Mojžiša  /ide len o menovca toho biblického/, pretože kalif dostal záchvat smiechu po tom, keď mu židia prikývli že je to tak v ich písme uvedené… Jakob a Mojžiš sa rozhodli pomstiť nielen týmto učencom, ale aj všetkým koptom  tak, že by navrhli sprisahanie, ktoré by úplne zničilo  kresťanov v Egypte. Z tohto dôvodu Jakob začal hľadať v Novom zákone  niečo, čo by mu pomohlo v jeho  úmysle. A našiel verš, ktorý povedal  Ježiš v evanjeliu podľa Matúša  17:20, ktorý hovorí: ” Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: »Prejdi odtiaľto tam!« – prejde. A nič vám nebude nemožné.”

“V knihe kresťanov sme zistili, že každý, kto má vieru ako horčičné semeno, môže presunúť horu… takže je to naše právo žiadať, aby dokázali, že ich náboženstvo má pravdu. Ak to nedokážu, mali by byť potrestaní za neplatnosť svojho náboženstva” ……s radosťou zvestovali túto informáciu kalifovi, tí dvaja podarení vtáci…

Kalif mlčal a premýšľal nad týmto veršom a myslel si, že ak by boli slová Nového zákona pravdivé, potom by to bola zlatá príležitosť na odstránenie hory, ktorá bola posadená na východ od nového mesta (Káhira), takže že by sa mohol rozťahovať ďalej na východ . Ale keby sa ukázali ako neschopní vykonať to, bolo by to dôkazom toho, že náboženstvo kresťanov bolo zlé, takže by sa malo úplne odstrániť.

Kalif Al-Muízz  si dal zavolať  Abrama a  povedal mu, že si musí vybrať medzi týmito štyrmi alternatívami:

1) splniť toto prikázanie a presunúť východnú časť  hory Mokattam.

2) Konvertovať na  islam a opustiť kresťanstvo na základe toho, že je neplatné.

3) Opustiť Egypt a presťahovať sa do inej krajiny.

4) Byť popravený mečom.

Patriarcha  požiadal o tri dni aby mal čas na rozmyslenie a odobral sa domov,kde okamžite vydal verejné vyhlásenie, aby sa všetci kresťania Egypta začali modliť počas celých týchto troch dní od východu po západ slnka. Na tretí deň ráno po úprimných modlitbách na chvíľu Abram zaspal a zjavila sa mu vo sne Panna Mária. Tá mu opísala človeka, ktorý zachráni kresťanskú  vieru v Egypte, aj kde ho nájde…Uhádli ste, popis sedel na nášho svätého Šimona. Abram mal teda nájsť jednookého muža garbiara, čo bude v ten deň na trhu… Stalo sa …Abram hneď ako vyšiel von stretol na ulici Šimona a hneď mu zvestoval jeho úlohu…Šimon sa samozrejme zo skromnosti najprv okúňal, že je hriešnik a že sa na takú zodpovednú úlohu ako je záchrana kresťanov v Egypte vôbec necíti, ale ako výhovorka to nezabralo, lebo poverenie od najuctievanejšej ženy sveta – Márie, bolo tým najvyšším odporúčaním…

Šimon sa teda pripravil a povedal patriarchovi Abramovi: Choď za kalifom a povedz mu nech príde aj so svojou družinou k hore Mokattam. Zober so sebou všetkých našich biskupov, diakonov ,všetkých hodnostárov aj prostý  kresťanský ľud . Nech si vezmú so sebou biblie,kríže,dlhé sviečky ktoré tam zapália a tiež nech vezmú kadidelnice plné kadidla.

Keď sa všetci zhromaždili v ten deň pri hore z jednej strany ľud a druhej strany  kalif a jeho družina  tak,aby  stáli oproti sebe ,Šimon ktorý sa postavil medzi nich vyzval  kresťanov nech zapália sviečky aj kadidelnice a aby zopakovali štyri krát po sebe  Kyrie eleison / po grécky to znamená Pane zmiluj sa/ a aby  toto vyslovili  100 krát na každú svetovú stranu,čiže 400 krát dokopy. Keď sa tak stalo a všetci stíchli,  zem sa  zatriasla a vrch sa zdvihol tak, že jedni mohli vidieť na druhej strane hory tých druhých …a potom dosadol na svoje pôvodné miesto… Keď toto videl kalif, tak sa veľmi zľakol a povedal patriarchovi Abramovi: “Dokázali ste, že vaša viera je pravá! Želaj si čo chceš… ” Dôsledky tohoto zázraku boli zásadné pre život kresťanov v Egypte. Abram žiadal opravu kostola Svätého Markiriosa Abu Sifeina v Káhire, ktorý bol predtým zničený moslimami. Kalif vydal dekrét, na základe ktorého sa opravil nielen tento chrám, ale postavilo sa množstvo nových nielen v Káhire ale aj Alexandrii a kresťanstvo získalo rešpekt a ochranu medzi moslimskými veriacimi… Aby to však nebolo také  jednoduché, krátko po tomto zázraku niekto zavraždil  ministra  Jakoba Killisa, práve toho,ktorý  vymyslel tento plán ako zničiť kresťanov.Preto patriarcha Abram sýrsky pridal k pôstnemu predvianočnému času tri dni, aby odvrátil nepríjemnosti a obvinenia spôsobené týmto skutkom,  takže celkový pôstny čas kresťanov v Egypte  je až do dnešných čias  43 dní.  Egyptskí kresťania aj týmto skutkom dokázali svoju pravú vieru,  lásku a odpustenie  tak, že sa postia tri dni každý rok za dušu človeka, ktorý ich chcel zničiť. A  čo sa stalo so Šimonom garbiarom po uskutočnení tohoto zázraku ? Žil ďalej svojím doterajším spôsobom života, až… keď jedného dňa jednoducho zmizol. Nenašli nikde jeho telo a  ani nikto nevedel, kam sa svätý Šimon garbiar podel. Ak sa vám zdá že to je koniec príbehu, tak to teda nie je! Pokračovanie má o tisíc rokov neskôr…

Šimonova kostra bola objavená 4. augusta 1991 asi jeden meter pod povrchom kostola Koptskej pravoslavnej cirkvi panny Márie,Babylon El Darag v starej Káhire, počas jeho rekonštrukcie.  Mimoriadne zaujímavé  bolo to, že vlasy na hlave boli stále neporušené a nerozkladali sa. Vlasy sa nachádzali však len na zadnej strane lebky , z čoho vyplynulo že muž bol vpredu plešatý a husté vlasy mal len vzadu.V kostole, kde bola nájdená kostra Šimona, sa nachádzal obraz  ktorý zobrazuje  plešatého muža nesúceho vak s vodou. Tento muž je s najväčšou pravdepodobnosťou Šimon, pretože on bol známy tým, že  chudobným roznášal vodu. Maľba zobrazuje niektoré ďalšie charakteristiky objavenej kostry, takže nebolo pochýb že kostra patrí práve jemu. V kostole  bola tiež objavená hlinená nádoba, ktorá bola stará viac ako 1000 rokov. Predpokladá sa, že išlo o  nádobu, ktorú Šimon používal na prepravu vody chudobným. Nádoba a telo Šimona  sú teraz uložené v tomto novom chráme….. A takto vyzerá najväčší kresťanský kostol na Blízkom východe, ktorý pojme až 20 tisíc ľudí.

V tomto kúte sú uložené tie najvzácnejšie relikvie: Vľavo sú telesné ostatky Svätého Šimona garbiara a vo výklenku napravo je nádoba , s ktorou roznášal Šimon vodu ľuďom…

Foto vľavo:  Návštevník rozjímajúci nad hrobom Šimona.

 

Foto Vpravo: Detail relikvie nádoby na vodu.

 

 

 

 

 

 

 

Keby ste boli kňazom, tak by ste mali takéto výhľady z pódia…

Tento panoramatický záber dole  je poskladaný z 20 samostatných fotografii,  s bežným objektívom to jednoducho takto naraz odfotiť nejde, pretože  je to naozaj obrovské…

No a teraz niečo o zázraku druhom, vďaka ktorému bolo možné toto dielo zrealizovať.

V jednom aj druhom prípade zázraku figuroval minister. Tento minister , ktorého meno sa neviem nikde dopátrať,bol oslovený v roku 1972 jedným zo zberačov odpadov menom Qiddees Ageeb Abd Al-Maseeh , /čiže Kvidís Agíb Abd Al Masih/ aby navštívil túto štvrť a podporil výstavbu nového chrámu v tejto jaskyni. Minister ani po opakovaných výzvach v priebehu 2 rokov vôbec nereagoval. Až po dvoch rokoch sa teda rozhodol, že túto jaskyňu ktorá bola miestom kde sa chodili ľudia modliť  navštívi, aby mal od toho chlapa pokoj. Sadol teda na autobus…čítate dobre…minister išiel autobusom cez štvrť zberačov odpadkov až hore na kopec,kde ho čakal Kvidís. Keď minister videl tých ľudí, vrátane detí ako sa tam lopotia s vozíkmi s odpadom, pocítil zvláštne vnuknutie že Boh má s týmto miestom nejaký zámer. Preto sa požiadal Kvidísa, aby ho zaviedol na pokojné miesto, lebo sa chce pomodliť. Kvidís ho teda zaviedol na toto miesto , ktoré sa vládnemu predstaviteľovi natoľko zapáčilo,že sa minister  chodil modliť  do tejto jaskyne celé tri týždne aby sa pýtal  Boha na jeho zámer s týmto miestom.A odpovede sa aj dočkal…V jeden deň po troch týždňoch  jeho modlitieb,keď bol minister spolu so svojim dvomi priateľmi zase v jaskyni, nastala obrovská víchrica  ktorá zvírila obrovské množstvo odpadkov a papiera, čo boli v okolí… Keď víchrica ustala, spadol z neba priamo k ich nohám papier. Keď ho jeden z ministrových priateľov zdvihol a podal mu ho, bol to list z biblie , kde boli napísané  skutky apoštolov 18:9,10….   Citujem , čo minister prečítal:    9.”V noci však Pán vo videní povedal Pavlovi: Len sa neboj,nemlč, ale rozprávaj ! 10. Veď ja som s tebou, tu nikto na teba nesiahne, aby ti ublížil, pretože v tomto meste mám veľa ľudu”…Minister to považoval za Boží hlas a ako to komentoval Patriarcha Shenouda III, “nebol to len kus papiera,ale nebeský edikt”…. Toľko z oficiálnej verzie druhého zázraku. Tak či onak. Stavba sa dala do pohybu a niekoľko ďalších menších zázrakov ako bol zázrak vody potrebnej na stavbu,/keď sa objavil muž, ktorý tam priniesol obrovskú cisternu s vodou a poskytol ju stavbárom zadarmo/ či zázrak rozbitej hlavy /keď v roku 1977 spadol 6 ročný chlapec menom Adam pod kolesá cisterny z vodou určenej na stavbu a tie mu takmer rozmliaždili hlavu, ale po úpenlivej modlitbe v nemocnici dvoch ministrov k Svätému Šimonovi, chlapec mohol ísť na 7 deň po úraze domov zdravý/len urýchlil realizáciu tohto projektu.Ako vám už došlo vážení trpezliví čitatelia, tak tento projekt bol zrealizovaný v druhej polovici sedemdesiatych rokov 20. storočia. Nejde teda o starovekú stavbu, akých je tu v Egypte  naozaj veľmi veľa ale o dielo pomerne mladé. Z čoho vyplýva, že veľkolepé diela sa dajú urobiť aj dnes, len treba na to dostatok dobrej vôle a vytrvalosti.

Malá ukážka kamennej výzdoby. Iste všetci poznáte, že ide o výjavy a citáty z  biblie…

Tento náš malý špunt sa práve chystá zdolať všetky schody…

 

Neviem aké baterky to naše dieťa používa, ale zvládlo to bez pomoci úplne hore aj dole… a my s ním tiež…

 

 

 

 

 

 

 

 

Keď sa nám zdalo, že sme si všetko obzreli z každej strany, tak sme sa začali zberať na odchod. Náš sprievodca, ktorý nás viac  pozoroval, ako nám robil nejaký výklad, zrazu povedal: “Chcete vidieť aj kostol Svätého Marka?” …”Chceme vidieť všetko, čo sa tu vidieť dá”, odpovedám mu…”Dobre teda, poďte za mnou”…Vyšli sme vonku  pred parkovisko a  náš skupinový vedúci sa pustil hore kopcom … a my  jeho ovečky poslušne za ním…asi po 100 metroch sme vošli touto bránou  do ďalšieho objektu…Čakali sme ,že uvidíme bežný kostol, kaplnku,chrám, alebo čokoľvek iné …

… ale rozhodne sme nečakali toto…

Tento rozsiahly amfiteáter v jaskyni nám teda vyrazil dych. Všetky fotografie na internete, čo sa týkali Monastieru Svätého Šimona,  boli len o tom chráme pod skalou…ale o tejto jaskyni som nemal ani najmenšiu šajnu !!!

Tak aby ste vedeli… túto jaskyňu objavili v roku 1974, ale vtedy bola zavalená obrovskými balvanmi a kamennou sutinou vo vnútri po zemetraseniach, takže bola prakticky nepoužiteľná. Až v roku 1991 začali práce na tomto mieste, pretože dovtedy nemohli nájsť cestu ako dostať z jaskyne všetok spadnutý kameň a sutinu. Bolo odstránených 140 tisíc ton !!! materiálu, aby mohol vzniknúť tento úchvatný priestor. Kostol bol pomenovaný a zasvätený Svätému Markovi a taktiež Svätému Šimonovi garbiarovi, aj keď to o ňom na tabuli na vchode nie je napísané.Bol otvorený v roku 1993 , má kapacitu 2 tisíc ľudí na sedenie a slúži najmä na bohoslužby v zimnom období…Táto sála sa takisto využíva aj na koncerty väčšinou sakrálnej hudby. Práve v čase keď sme tam boli ,tak dvaja chlapi pripravovali ozvučenie na najbližšie hudobné predstavenie…

  

A ešte panoramatický  pohľad z pódia… Táto fotka ale trochu klame, lebo nejako mi to takto v tom fotošope vyšiel  polkruh ako priamka…

Pokochali sme sa do sýtosti a vychádzame vonku koridorom bez strechy /tým istým, čo sme aj prišli/, ktorý je zdobený petroglyfmi. Ak by ste chceli vedieť čo to je, tak je to odborný výraz zložený z dvoch gréckych slov petros /kameň/ a glyfejn /tesať/. Ak nabudúce  niečo vytesáte do kameňa tak aby ste to vedeli potom odborne nazvať…

Na tento kostol prispeli veriaci z celého sveta a pomerne dosť výrazne kresťanská komunita z Juhokórejskej republiky. Preto  tu majú plným právom text  v kórejčine./obrázok vľavo/   S finančnými príspevkami  sa  nedali  zahanbiť ani kresťania s najväčšej moslimskej krajiny sveta…viete ktorá to je??? No predsa Indonézia…táto krajina je preto  uvedená pod tým oknom  na obrázku napravo…

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vyhladli ste po tomto vyčerpávajúcom čítaní ??? Lebo my áno. Náš priateľ nás pozval do najlepšej rybacej reštaurácie v Káhire. Nuž kto by odolal? Sadáme si už dosť unavení do auta a frčíme rýchlosťou asi 3 km/h naspäť cez štvrť zberačov odpadkov do širšieho centra Káhiry…Keď sa asi po 40 minútach jazdy odcitáme v nefalšovanej káhirskej dopravnej zápche, náš hlad by sa už dal snáď aj krájať…Avšak tento fenomén zvaný pravidelná dopravná zápcha dal vzniknúť aj novému biznisu: Predaj praclíkov čakajúcim šoférom a ich posádkam. Naposledy som jedol praclík asi pred 40 rokmi , v  Základnej deväťročnej škole na Pugačevovej ulici v Humennom. Ak mi ide niekto tvrdiť, že za komunistov bolo všetko výborné, tak praclíky to iste neboli. Boli suché, presolené, tvrdé, a……..Hnusné !!! Na základe tejto skúsenosti z detstva som mal voči tomuto pečivu averziu a odpor. Ale hlad je sviňa a ja som si povedal, že po štyroch desaťročiach by som snáď mohol tomu divnému pečivu dať znovu šancu, aj keď  vnútorne som bol stále proti…Predavači stáli pri ceste, ktorou sme sa plazili rýchlosťou priemerného slimáka, asi na každých tridsiatich  metroch. Vytrvalo som všetkých odmietal až mi nakoniec odhadom asi dvadsiatysiedmy praclikár jednoducho strčil cez okienko v aute do ruky praclík, , že mi ho dá zadarmo !!! No to som predsa nemohol odmietnuť……. tak som mu zaňho zaplatil v prepočte asi 25 centov…A tu hľa, je môj prvý praclík po 40 rokoch !!!!

Pekne som tento výtvor rozdelil na 4 časti a sebe som nechal najmenšiu. Nesľuboval som si od toho vôbec nič, iba zahnať hlad…… ALE !!! Tento praclík bol absolútny protipól môjho praclíku z detstva !!! Bol jednoducho GENIÁLNY !!! Jemný , voňavý, chutný, hebký,trochu pripomínal slovenskú briošku, avšak nie až taký sladký…Bol to  dokonalý a vyvážený pôžitok chutí,jednoducho božská ambra hodná pokrmu bohov Olympských….Tak na toto sa mi oplatilo počkať tých 40 rokov . Ak znova pôjdem do Káhiry, kúpim si ich naraz aspoň desať …

A toto sú káhirskí praclíkari, ktorí svoje remeslo ovládajú naozaj bravúrne …

Od praclíka po reštauráciu sme prešli vzdialenosť asi 6 km…ale trvalo to 2 hodiny. Dokonale vyhladnutí, sme sa konečne domotali do cieľa.

Rybacia reštaurácia Zaki El – sammak

Táto reštaurácia patrí medzi najstaršie a najslávnejšie rybacie reštaurácie v Egypte. Bola založená v roku 1921 ešte za panovania kráľa Fuada I a pýši sa návštevami významných osobností  kultúrneho a politického života vrátane posledného egyptského kráľa Farouka I. /vládol v rokoch 1936-1952/. Očakávali sme honosnú reštauráciu s livrejovanými čašníkmi v bielych rukavičkách  s vrátnikom od Maxima. Realita však bola úplne iná. Pripomínalo nám to skôr bufet na stanici ,ako nejakú  slávnu reštauráciu…. Na prvý pohľad sme boli dosť sklamaní…Tento podnik je rozdelený  na dve časti : tuto ti dajú jedlo do ruky na štýl vezmi a choď …

…a tu je časť kde sa stoluje…čakali ste niečo väčšie??? Verte , že aj my….

Vzhľadom na to, že bolo všetko obsadené, museli sme asi 15 minút počkať, kým sa uvoľnilo miesto. Objednávanie sme nechali na Mohammeda a na foto je menu, ktoré nám priniesli. Tradičnú egyptskú rybaciu polievku už poznáme dobre z reštaurácií u nás v Hurgade, ale táto tu tromfla všetky ktoré sme doteraz jedli !!! Poctivá polievka hustá, kvalitná s množstvom a množstvom voňavého čistého mäsa bez jedinej kostičky bola absolútnou špičkou a diamantovou korunou na záver dnešného dňa. Takisto grilované ryby,vyprážané filety, krevety,kalmáre,šaláty,či tahyna boli úplne bez chyby a my sme ľutovali, že nemáme väčšie žalúdky.Svoje renomé a slávu si táto reštaurácia skutočne zaslúži,lebo TOTO  boli tie pravé rybacie hody…V duchu sme sa potom zahanbili, že sme sa na začiatku  nechali ovplyvniť prostým výzorom reštaurácie a to iba preto, lebo nespĺňala naše snobské predstavy. Tento podnik asi nedostane hviezdičku od výrobcu pneumatík značky Michelin,po ktorej sa trasú renomované svetové reštaurácie,ale ak by sme mali hodnotiť spravodlivo, tak my by sme im určite udelili Rád zlatej varešky, lebo toto ocenenie má pre nás obyčajných ľudí  ďaleko vyššiu hodnotu .

Po dobrej večeri sme išli spať do hotela Helnan, ktorý bol vskutku luxusný a vďaka nášmu kamarátovi aj za vynikajúcu cenu..To, že ma asi 20 minút po ubytovaní  telefonicky vytiahol zo sprchy  recepčný, lebo si chcel ešte raz pozrieť naše cestovné pasy, aby zistil že je všetko v poriadku, je asi  na tomto výlete naším osudom. Buď máme tak锚ťastie” na idiotov na recepciách, alebo je ich zamestnaných tuná v tejto profesii  vysoký počet…Hotel a zvyšný personál  boli  ako zvyčajne bez chyby…

 

 

Zajtra nás čakala atrakcia, o ktorej si väčšina európanov myslí, že je dostupná iba v Dubaji : Lyžiarske centrum so skutočným snehom…

SKI Centrum Mall Of Egypt

Na druhý deň sme sa premiestnili do obchodného centra Mall of Egypt, kde sa toto čudo s ozajstným umelým snehom nachádza. Vidieť Egypťanov   šantiacich na snehu , zababušených v teplých vetrovkách bol vcelku zaujímavý zážitok.

 

 

 

 

 

 

Vo vnútri je udržiavaná stála teplota v rozmedzí -2 až -5 °C, čo je pre tunajších už dosť pekelný mráz. Nechceli nám dovoliť vstúpiť dnu bez teplého oblečenia, aby nás nevystavili “obrovskému  riziku prechladnutia”.Nám sa zase nechcelo navliekať do tých mundúrov, tak sme si to obzreli pekne v teple zvonku.

…a tak sme pekne v šľapkách , v krátkych tričkách , s palmami za chrbtom pozorovali zasneženú krajinu a obdivovali pravého syntetického Egyptského snehuliaka a živých Egypťanov na snehu…

Toto je oficiálny vchod a nemusíte vedieť ani čítať po arabsky, aby vám docvaklo, že je to otvorené 365 dní v roku…

Sneh a veci s ním súvisiace je v krajinách s teplým podnebím dobrý biznis…

Toto egyptské lyžiarske centrum  je  na nával návštevníkov pripravené veľmi slušne…

Také veľké množstvo lyžiarok a lyží nemajú snáď ani v požičovni na Donovaloch…A určite nie toľko fungl nových a nepoužitých…

A ak by ste mali záujem užiť si sneh a lyžovačku v Egypte, tu máte aktuálny cenník z marca 2018…Kurz EURO:EGP je približne 1:21

A aký level ste vy?

Sneh a palmy na jednom panoramatickom zábere…

Ešte záverečné foto na pamiatku a lúčime sa so snehovým kráľovstvom v Egypte.

Vychádzame z Káhiry a sme vďační za každú smerovú tabuľu… Odbočili sme správne a  doma v Hurgade  sme boli za 4 a pol hodiny…

Sumarizácia nášho výletu do Alexandrie a Káhiry: 3 x noc v hoteloch,1680 km na tachometri ,1012 fotografií ,10632 slov textu v oboch článkoch a dobrý pocit, že sme všetko absolvovali bez zdravotnej ujmy a možno aj niekoho inšpirovali.

Pin It

One comment to Káhira-Monastier Svätého Šimona garbiara,lyžovačka,praclíky,rybacie hody…

  • Milan  says:

    Pokračovanie Tvojej cestovateľskej anabázy nemalo chybu, prajem veľa ďalších cestovateľských zážitkov s ktorými sa podelíte s nami ostatnými,
    čauko Milan

Leave a reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>