Krátka reportáž o slobodných ťavách a egyptskom Karibiku.
Je koniec januára a našu myseľ zamestnáva okrem iných starostí aj túžba navštíviť záhadné miesto zvané Údolie tiav.Keď sa pozriete na tieto fotografie ktoré som našiel na internete ako fotografie ” Údolia tiav v Egypte”, tak túto túžbu možno zacítite aj vy, lebo presne kvôli týmto záberom som ja takmer nemohol spať, lebo tak veľmi som to chcel vidieť na vlastné oči. Tieto fotky ma namotali ako hadicu na bubon a ja som len špekuloval ako tam čo najskôr ísť…
Veď kto by nechcel navštíviť miesto, kde sa ťavy doteraz slobodne preháňajú po púšti a ktoré vyzerá takto lákavo a romanticky? Lenže pozor vážení romantici a dobrodruhovia….tieto fotografie sú totiž podvrh a klamstvo !!!!! Toto miesto síce existuje, ale nenachádza sa v Egypte,ale v Čade !!! …. Toto sú fotografie z oázy názvom Guelta d Archei.
Asi deň pred odchodom som si bezpečne zistil, že tieto fotografie sú falošné,ale navzdory tomuto poznaniu sme na cestu vyrazili 4. februára 2018, počas najkrutejšej egyptskej zimy, keď vonku bolo iba slabých +23°C . Nič nie je predsa lepšie ,ako overiť si tú skutočnú “skutočnosť” osobne…Naša partia čítala troch dospelých a jedno dieťa . Ten tretí dospelý je náš dobrý priateľ Mohammed z Káhiry, ktorý ide na toto miesto tiež prvý krát v živote, ako my. V Marsa-Alaam, odkiaľ sa naša púť začína, by nás mal čakať certifikovaný sprievodca s džípom.Boli sme dohodnutí na 9:30 a ja som mu niekoľkokrát pripomenul , že máme malé dieťa, tak nech príde presne, aby sme nečakali…
Po príchode do Marsa-Alam si sadáme do milej kaviarničky, kde sa pomedzi stoly prechádzali čierne kozy . Tie však zmizli hneď, ako som vytiahol fotoaparát, tak som ich nestihol zvečniť…Ak sme si doteraz mysleli, že nebudeme čakať, tak náš neprítomný egyptský sprievodca zjavne vyviedol z omylu…Čakali sme…
Po polhodine volám sprievodcovi: Enta e fén? , čo po egyptsky znamená : Kde si? On sa v telefóne tvári v pohode a hovorí fájf minits… Poznám egyptských fájf minits , poznám aj okrídlený výraz edžipšn tájm /egyptský čas/. Iste poznáte aj vy egyptské príslovie : Vy máte hodinky, my máme čas…
Keď si to k nám so 45 minútovým meškaním náš sprievodca s úsmevom na tvári dohasí, tak som už napoly nasratý, a napoly zdržanlivý, lebo som nechcel kaziť náladu ani sebe, ani svojim parťákom. Poklepem si na hodinky , zamračím sa naňho ako Zdeněk Pohlreich na kečup a hovorím mu: Čakáme tu na teba 45 minút!! Máme malé dieťa a ty si v pohode!!! Ten na mňa kukol prekvapene, lebo takú reakciu pre také “malé” zdržanie nečakal a vysúkal zo seba iba “máľeš”…čo znamená arabsky prepáč… No čo už, predýchali sme to …prepáčili sme v živote už aj horšie veci a tak sme celí prepáčení nastúpili do auta a poďme ho na výlet …Čakalo nás ďalších 100 km po asfalte a 20 km po púštnych cestách
Ten ďalší člen výpravy sediaci ,spiaci /pre bratov Čechov: sedící spící/ pri šoférovi, je kuchár. Cítili sme sa ako šľachtici so svojou dvornou suitou…normálne sme išli na výlet so šoférom a kuchárom…ešte komorník nám chýbal…
Cestou sme videli aj nepríjemnú udalosť.Prevrátený kamión s pieskom, ale našťastie sa nikomu nič nestalo a obísť bolo kde…Biznis s pieskom na Sahare je dobrý kšeft…
Asi po 70 km sme prišli k tejto kamennej stavbe:
V tejto budove, ako sme sa dozvedeli udeľujú povolenie pre vstup do Národného parku a platíme aj poplatok. Mohamed ako Egypťan neplatí nič a my platíme obaja po 40 LE plus 80 LE za džíp. Kurz je cca 1 euro=20 LE
Oproti tejto budove je takáto info tabuľa, tak keby ste išli náhodou okolo, aby ste vedeli že tuto sa vchádza do Údolia tiav…
Máme zaplatené a v rukách držíme modré povolenie formát A4 ktoré nás oprávňuje vstúpiť na toto chránené územie a nám už nič nebráni vidieť to zázračné územie, kde žijú slobodné ťavy…
A fakt…po prvýkrát vo svojich životoch vidíme stelesnenie ťavej slobody…. “Slobodááá,Libertééé,Égalitééé,Fraternitééé “chcelo sa mi zakričať,tej ťave, ale nie som si istý či vie po francúzsky…
Tak toto je prvá ťava v živote ktorú sme videli , čo nemá žiadneho pána… My sme sa v tom pohľade naozaj kochali pane doktore, ale hrdá ťava nejavila o nás záujem , otočila sa zadkom a tak sme pokračovali v ceste ďalej do púšte.Cestou sme videli ešte jednu malú skupinku tiav ale tú som odfotiť nestihol, lebo než som v tej rýchlosti zamieril objektív, tak tie slobodné ťavy zmizli za kopcom…
Asi po 10 km sme prišli na vyvýšeninu, aby sme ako správni turisti urobili fotky, lebo tu je “Nájs Vjú”… čo v jazyku anglických divokých kmeňov znamená pekný výhľad….
Tak…kukajte…
..a panoráma zo 6 fotografií….všade kde oko dohliadne je iba púšť….
Poviete si že “Iba púšť”…ale ono to má fakt niečo do seba… Naozaj to treba skúsiť… uvidíte a ucítite…
Sadáme do auta a naše zadky poskakujú na tvrdých sedadlách v džípe ako tenisové loptičky po kurte…
Dokonalá stolová hora… dielo prírody, či človeka?
A táto hora v diaľke zase vyzerá ako korytnačka…/páči sa mi ruský názov čerepacha/. Na to, že väčšinu fotiek z púšte som robil z idúceho džípu, nevyzerajú až tak roztrasene ako boli naše zadky…
Čerepacha zblízka…
Ale dosť bolo púšte a namiesto obeda, ktorý bol pôvodne naplánovaný v beduínskej osade ešte ďalších 15 km ďalej do púšte , akčne meníme plán a ideme na pobrežie k mangrovníkom…Toť tá výhoda individuálneho výletu.
Prichádzame asi po 30 km do osady El Qulaan, čítaj El Kulan, ktorá sa nachádza asi 380 km južne od Hurgady. Toto je zatiaľ naše najjužnejšie miesto, ktoré sme v Egypte navštívili.
El Kulan nás zaujal aj svojou jedinou ulicou…Domy pri ceste naľavo sú ošarpané,zanenbané a obývané chudobnými ľuďmi.Domy napravo pri ceste sú z dreva, čo je v Egypte drahý materiál a sú dosť luxusné aj na európske pomery-tie sa totiž prenajímajú turistom na ubytovanie. Presne tam na tejto ulici je vidno, že chudoba sa odohráva iba v hlave. Tí chudobní naľavo by mohli urobiť sami pre seba zopár akcií ZET a svoje ošarpané kamenné domy by mohli zmeniť na luxusné sídla takmer zadarmo, ktoré by vyzerali ešte lepšie, ako tie parádne drevené…Stačilo by iba zopár vriec cementu a vápna, čo tu nie je drahý materiál………Ale…asi už veľa mudrujem….
Zastavujeme…Parkovisko a informačná tabuľa…
Cestou nás víta takýto vyparádený vyschnutý strom a za ním už začínajú mangrovníky…
Na pláži som vyfotografoval Zuzanu… Hnevala sa, že som ju odfotil s plátenou taškou a kabelkou… mala pravdu. Správni Slováci sa fotia s igelitkou !!!
Ja som bez tašky, ale zato mám v ruke okuľáre…
Či sa vám to páči, alebo nie, ten strom je jednoducho fotogenický…
Tomuto miestu sa hovorí aj “Egyptský Karibik”…už vieme prečo….
Mangrovník je jediný strom, ktorý dokáže bez problémov žiť aj v slanej vode. Jeho sústava koreňov zároveň spevňuje brehy, takže tvorí akúsi prirodzenú hrádzu medzi pevninou a morom..
V plytkej vode tu žije množstvo týchto živočíchov vzdialene podobných hviezdiciam. Pod základným názvom Ophiocoma som našiel iba informáciu, že patria ku kmeňu ostnatokožcov, ktorý zahŕňa morských ježkov , morské uhorky , hviezdice a že tieto sú celkom neškodné …
Neviem ako vám, ale nám už riadne vyhladlo a ideme sa najesť toho, čo nám pripravil náš dvorný kuchár , ktorý dokázal spať celú cestu až sem…. Výhľad z jedálne je nádherný a veríme že bude aj jedlo…
Celý priestor jedálne bol iba pre nás a my sme sa cítili ako naozajstní buržuji…
Aj keď som k nášmu sediacemu a večne spiacemu kuchárovi/ fakt prespal celý výlet/ nemal veľkú dôveru, tak jedlo ktoré nám pripravil bolo naozaj vynikajúce. Egyptská výletová klasika obsahuje takmer vždy toto : ryža, zapekané zemiaky,grilované kurča, arabský chlieb, tahina a zeleninový šalát… /Kto nepozná egyptskú kuchyňu: Tahina je pasta z rozomletých sezamových semienok a soli /
Ako som už napísal, jedlo bolo vynikajúce,ale absolútny vrchol gurmánskej rozkoše boli tieto zapekané zemiaky. Jednoducho najlepšie zapekané zemiaky, aké som kedy v Egypte za 4 roky po všelijakých reštauráciách, výletoch, párty či rôznych akciách jedol.Naozaj ….už keď by ste nešli tak ďaleko kvôli tým slobodným divokým ťavám, púšti, fotogenickému stromu , či mangrovníkom…ale kvôli týmto božským zapečeným zemiakom by sa vám tam fakt oplatilo ísť…Ak tú božskú ambru teda chcete skúsiť, tak si pýtajte toho kuchára čo tak rád spí ….nemám síce jeho fotografiu ani meno…ale podľa fotky týchto geniálnych zemiakov vám ho určite nájdu …
Po výbornom obede ešte malá prechádzka po dedine El Kulan…
Tieto asi 8mm veľké kraby sú určite praváci…Pravé klepeto totiž tvorí takmer polovicu ich tela…
V dedine bolo množstvo takýchto mramorových kameňov s krásnym modrým sfarbením… Jedná sa naozaj o prírodnú záležitosť, aj keď na prvý pohľad to vyzeralo ,ako keby boli umelo zafarbené…
Tieto mangrovove bažiny sú pohľady, ktoré nie sú veľmi typické pre Egypt…
El Kulan je naozaj zvláštne miesto ….Vrelo odporúčame všetkým romantikom…Asi 2 hodiny po obede opúšťame tento zaujímavý kút Egypta, pretože ešte chceme stihnúť jednu zastávku skôr, než zapadne slnko…
Náša zastávka sa volá pláž Hankorab Beach,ktorá je vzdialena asi 60km na juh od Marsa Alam.
Okrem piatich zamestnancov pláže, tam boli iba 2 mladé turistky ,my a ináč nikto…dokonalý relax a božský kľud….
Tu by kľudne mohli postaviť aj blázinec. Aj tí najväčší nerváci by sa tu určite upokojili,pretože niet nad prírodné sedatívum vo forme mora,púšte,slnka a vetra
Ešte záverečné foto a ideme domov….
Celkové zhrnutie výletu:Aj keď sme boli nalákaní na tento výlet falošnými fotkami, ktoré som na internete našiel, tak vôbec neľutujeme že sme išli. To, že sme išli privátne /V.I.P./ bolo to najlepšie, čo sme mohli urobiť. Naozaj sa oplatí priplatiť zopár euro navyše a máte zážitok podľa vlastných predstáv…
Pravda pravdúca však je,že ak ideš na výlet s ľuďmi s ktorými si dobre rozumieš, môžeš s nimi ísť aj na kraj sveta…
Social Profiles