Zanzibar – luxus, bieda , exotika

Cestovanie a príchod na Zanzibar.

Zanzibar…. Exotický ostrov  ktorý je súčasťou Tanzánie a nachádza sa na južnej pologuli tesne pod  rovníkom . Pred mesiacom by nás ani nenapadlo že nás tam čerti odnesú…ale stalo sa a vôbec to neľutujeme. Leteli sme večer 4 hodiny z Káhiry do Maskatu v Ománe, kde sme na spoj do Zanzibaru čakali 8 hodín. Maskat ašpiruje na medzinárodný letecký uzol ako Dubaj, snažia sa teda, ale o pohodlí na tomto letisku môžete iba snívať. My sme si to vyriešili po svojom, normálne sme si ustlali na zemi a relaxovali. 

 

 

 

 

Letisko má Non-Stop otvorené kaviarne a reštaurácie,a keďže 8 hodín je dosť dlhá doba tak som šiel kúpiť do jednej kaviarne čaj….Hav mač ?, pýtam sa aziata , ktorý mi predával čaj ….3 dolars, hovorí spokojný aziatík a natŕča ruku…no nie že by som bol až taký držgroš, ale vidí sa mi to veľa za 2 deci horúcej vody a vrecko čaju..No čo už, zaplatím mu, ale červík pochybnosti vo mne vŕta…neoklamal ma ten šikmooký junák? Idem teda do konkurencie a pýtam  sa :  Hav mač van tí ? Odpoveď: 1,50 dolar….Ufff nasratý som…Posielam teda Zuzanu k tomu prvému stánku, nech sa ho preventívne spýta koľko stojí čaj, možno sa v ňom svedomie pohne a žene povie už normálnu cenu… Nepohlo…pre Zuzanu čaj  stojí už 4 doláre…Zdá sa že s pribúdajúcim časom sa úmerne zvyšuje aj cena v tejto čarovnej kaviarničke. Pre ďalších cestovateľov mám tu teda varovanie pred extra šikovnými  rýchlopodnikateľmi, ktorí sú samozrejme iba zamestnanci, ale svoju cenotvorbu ovládajú znamenite. Tu je foto, tomuto stánku v Ománskom Maskate na letisku sa vyhnite oblúkom:

Naše dieťa nám naznačuje, že toho čakania na letisku má už dosť :

Konečne nám už naša 8 hodinová “šichta” na letisku v Ománe končí a my nastupujeme do lietadla a dža!!! Smer Zanzibar !!! Po piatich hodinách letu natlačení v lietadle ako sardinky konečne pristávame v hmle, vetre a daždi na tropickom Zanzibare…

1.Deň 

Letisko na Zanzibare nás víta dažďom a hmlou, trochu šok hlavne pre európanov, ktorí majú Afriku zafixovanú ako vždy slnečnú krajinu. Autobus ktorý si pamätá ešte časy Gustáva Husáka  nás doviezol pred letiskovú budovu a my vstupujeme do odbavovacej haly… Letisková hala na Zanzibare je o dosť výraznejšie horšia, ako autobusová stanica vo Vranove nad Topľou. /Nič proci vam Vranovčaňe, šak pišem že sce ľepše/.

V príletovej časti nás už čakajú uniformovaní ujovia a ukazujú, že máme vypísať kartičky na víza…pre istotu každý 2… jedna veľkosť A4, druhá A6 . Vízum stojí 50 dolárov na osobu.Zahučíme teda 150 dolárov a ideme k okienku  kde je na počítači kamera, ktorá nám urobí umelecký portrét čo bude zdobiť naše vstupné víza.Berú nám  aj odtlačky prstov, a po 30 minútach konečne sadáme do taxíka, ktorý nám za 40 dolárov poslali z hotela…

Celí šťastní, že sme konečne na vytúženom ostrove, sa vezieme do nášho dovolenkového domova:

 

 

 

Hotel sme si vybrali sami a myslím, že spĺňal naše predstavy…a počasie? V ten deň bolo presne 364 dní, čo sme zažili dážď. Takže jeden deň pred ročným výročím sme si padajúcu vodu z neba užívali znovu…Naša malá dcéra videla dážď prvýkrát v živote práve tam:

 

 

 

 

 

Hneď prvý deň nám na 4 hodiny v hoteli vypadla elektrina aj voda…no výborne nám to začína, ešte že neprestávalo pršať…

 

Neskoro poobede sa však počasie umúdrilo, elektrina nabehla a konečne vyšlo slnko a zároveň aj bičbojs, /čítaj beach boys/, ktorí boli ako keby vystrihnutí veksláci z filmu Bony a klid. Všimnite si ten ich postoj – či je to Praha, New York, Hurgada,Zanzibar,- ako keby ich na celom šírom svete jedna mater mala…Všade sú úplne rovnakí …

Vrhli sa na nás ako vlk na Karkulku a začali nám ponúkať výlety ako o dušu… Ale to netušili, že narazili na kolegu z brandže …Po chvíli prišla k nám kópia Boba Marleyho a povedala nám , že sa volá Jaja / nech vás vy anglikánci ani nenapadne toto čítať ako džadža/ a že má najlepšiu ponuku na svete a určite aj na ostrove…Avšak tak  či tak,každý výlet stál 100 dolárov pre dvoch. Keď videl , že veľmi nepochodí, tak chcel zavrieť svoj fascikel, tak som si všimol, že ako úplne posledné ponúka autá do prenájmu… Vzal som mu to z ruky a ukazujem mu na autá, že koľko chce na deň… 40 dolárov, odpovedá Bob…hmmm nooo dobre, hovorím mu, ale ak zoberiem na viac dní dáš lepšiu cenu?…Neochotne prikývol a ja som mu ponúkol rovných 200 dolárov za 7 dní…buď to ,alebo ďakujeme…. Rýchle súhlasil a potom sa pýta : a koľko je to vlastne na deň? ….je to 28,50, ale máš hneď 200 dolárov naraz- hádžem s nádejou  do placu novú burzovú kalkuláciu…Dobre,odpovedá Jaja zvaný Bob ale + 50 dolárov depozit…. O.K. Jaja, hovorím mu a rýchlo si s ním ťapnem, aby si to náhodou nerozmyslel …A tak naše putovanie po  Zanzibare  môže začať…

2.Deň.   Cesta na sever a západ – pláže Nungwi a Kendwa.

Na Zanzibare sa jazdí vľavo !!! Ak k tomu pridám auto s automatickou prevodovkou, na ktorú nie som tiež zvyknutý, tak  prvý deň som šoféroval asi ako cvičená opica na golfovom vozíku…

Ďalšiu vec, ktorú sme ako rozmaznaní europejci podcenili  bola, že sme sa spoliehali na označenie ciest a vybrali sme sa na cestu bez GPS , lebo sme boli leniví kúpiť si miestnu SIM  kartu a internet. Veď čo…je to ostrov tu nie je kde zablúdiť… Ha!  To nepoznáte Zanzibar !!!

Ráno sme sa teda najedli a vychystali na výlet. Ešte som si robil srandu, že ideme ako kedysi v 70-tych rokoch minulého storočia z Humenného na véééľky výlet do “Tatroch” a už len rezne s chlebom a embéčka nám chýbajú…

Sedíme v aute a ja si v duchu opakujem: vľavo, drž sa vľavo…lebo ten anglický patent ľavého jazdenia je proti prírode….kto to kedy videl ľavou rukou chytať koleno spolujazdkyne ?

Cesta je na začiatku v pohode a úplne mi pripomínala Slovensko, konkrétne cestu zo Zemplínskej Šíravy do Jovsy, kto mi neverí, nech sa tam ide pozrieť aha:

 

 

 

 

Asi po pol hodine jazdy, kedy striedavo zastavujem a fotím,  sme prišli do nejakej dediny na  rázcestie :

Zanzibar hlavné mesto máme v pláne neskôr , tak kto by odolal neísť do Mkokotoni? Hlavne keď je to po ceste… Cestou sme už minuli slovenské cestné pohľady a ukázali sa nám už tie pravé zanzibarské, aj s miestnou školou v dedine Pwani Mchangani, ktorá sa nachádza na východnom pobreží .Ale teraz keď to píšem a  kukám do mapy , vôbec netuším ako sme sa tam dostali, keď sme šli úplne opačným smerom …Som z toho teraz nejaký  Mkokotoni…

 

Pláž Pwani Mchangani je na východnom pobreží a je krásna,malebná a čarovná….

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Malé stretnutie dvoch svetov…

Striedavo je zamračené, sem tam poprší a ukáže sa slnko…také aprílové počasie…Sadáme do nášho samochodu a mierime na sever…Je šťastie že máme práve takéto terénne auto, ale to oceníme neskôr…

Cestou míňame jednu z množstva škôl, ktoré sú na Zanzibare v každej trochu väčšej dedine. Rovnošaty dievčat pripomínajú mníšske hábity…

Prichádzame na najsevernejší cíp ostrova Zanzibar, na časť ktorá sa volá Nungwi…Fakt je, že zanzibarskejšie to už ani nemôže byť.Veď posúďte sami :

 

Na pláži bol aj stánok s mušľami…ale akými !!!!!

Tak tieto mušle boli najkrajšie aké sme kedy videli. Odolali sme však lákavej ponuke, pretože naťahovať sa potom na letisku s colníkmi nepatrí medzi naše vyhľadávané  zážitky…ale sú také nádherné a obrovské…viete si predstaviť aký gigantický slimák žil vo vnútri? Toto radšej Francúzom ukazovať nebudem….

Neviem ako vám…ale nám nejako vyhladlo… Ešte že je reštaurácia hneď na pláži…Tá veľká strecha v strede je reštaurácia , tá malá strecha  naľavo je vchod do Nungwi Mnarani Aquarium. To sme ale svojou návštevou nepoctili, lebo sme dali prednosť svojim nízkym pudom a napchali sme sa radšej v reštaurácii špagetami… Ceny boli na Zanzibar celkom v pohode. Jedna porcia špagiet stála asi 6 euro, len tie porcie dávajú všade také malé…alebo my  tak veľa žerieme?

Podlaha v tejto  reštaurácii je jednoducho dokonalá…

Siesta pri planéte Zem…

Táto pláž je síce pekná a fotogenická…ale na kúpanie s deckom nie veľmi vhodná…Pýtam sa miestneho kolegu šoféra, kde je tu nejaká lepšia pláž na kúpanie…Choďte na západné pobrežie a hľadajte pláž Kendwa, tam je to vraj TOP, hovorí nám náš nový plážový informátor….

Ideme teda smer pláž Kendwa…Je to naozaj iba zopár kilometrov a sme tam…teda na odbočke k pláži . Odbočujeme z hlavnej cesty a po rozbitej poľnej ceste ideme  k tej populárnej pláži..asi po 2 kilometroch statočného natriasania prídeme na túto honosnú strít /čítaj street/ kde na  moju neskrývanú radosť nájdeme obchod s alkoholom. To sú tie prvé schody vľavo…

Kupujeme rum 1 L Captain Morgan za 28 euro  a originál tanzánijske pivo,v cenách približne 2 euro za kus, ktoré svojou chuťou strčí do vrecka všetky tie hnusné europatoky, ktoré nebudem z bezpečnostných dôvodov menovať…

Tu je malá ukážka skutočne skvelého piva z Tanzánie:

Ostrov Zanzibar je v plnej väčšine moslimský, podľa štatistiky až 97% , zvyšok sú kresťania. Ale celkovo v  Tanzánii  je to ale všetko na tretiny ako v hokeji 35% moslimov,35% kresťanov,30% pôvodného afrického náboženstva. V tejto krajine našťastie nie sú žiadne náboženské konflikty a všetci sa navzájom rešpektujú a pekne spolunažívajú…V bežných obchodoch ale alkohol nenájdete, iba v takýchto špecializovaných..No nie je to nič nezvyčajné, aj v takej Škandinávii je to úplne bežný jav…

Ale ideme už na pláž a ja na drzovku parkujem pri jednom z rozostavaných domov najbližšie k pláži, ako sa len dá…

A toto je teda tá slávna Kendwa:

No nie žeby som vás chcel veľmi ovplyvňovať,ale…pláž Kendwa je široká a veľká , s jemným bielym pieskom ,hotelmi a obchodíkmi, predavačmi všetkého čo práve nepotrebujete, pláž je s pomerne priaznivým uhlom zvažujúcim sa hlbšie do mora, čo je oproti východnej pláži výhoda v tom ,že ak príde odliv tak vám more neujde 200-300 metrov od vášho lehátka…ALE… to ALE tam je…jednoducho nám tá pláž  prišla bez iskry, bez toho fluida, čo poskytuje práve Zanzibar, jednoducho povedané taká turisticky STERILNÁ…žiadne palmy nablízku, ak nepočítam tú časť napravo kde sú stromy, ale skôr mi to tam pripomína pláž   na Domaši. Nepodceňujem Domašu , ale to som sa nemusel trepať kvôli podobnej pláži na Zanzibar…A iba tak zo srandy som sa prešiel po okolí, že kuknem nejakú zaujímavú  reštauráciu… No ešte šťastie, že sme pred chvíľou jedli. V obchodíkoch na pláži si môžem kúpiť jedine tie hnusné Springles, ktoré chutia ako vyprážaný papierový kartón a ináč sú tu iba reštaurácie patriace hotelom…Žeby sme tu nabudúce prišli s chlebom a paštékou ?

Ale rozhodne to nebola strata času že sme tú pláž navštívili, aspoň môžeme porovnávať…Pridávam ešte zopár fotiek:

Všade prítomní masajskí mládenci dodávajú miestnym plážam nádherný kolorit…

Nekúpiť si šatku,alebo šaty s nápisom Hakuna Matata, čo je hlavným mottom ostrova Zanzibar, by bol ťažký hriech…No nekúpte to !!!Hakuna Matata,dajte nám rovno dve !!!

Hakuna Matata znamená po svahilsky “Žiaden problém” A toto slovné spojenie už používame na Zanzibare častejšie ako oukej…

 

Po 3 hodinách strávených na pláži, ideme domov…Celkovo vzaté, dobre tam bolo ísť sa pozrieť, malo to tiež svoju krásu,ale bývať  pri tejto pláži v nejakom hoteli by som  rozhodne nechcel…

Cestou naspäť sme  po asi 20 km jazdy po hlavnej ceste ,odbočili na nejakú cestu ktorá bola rovná ako čerstvo poorané  pole. Pri rýchlosti 25 km sa nám zdalo, že domov dôjdeme až ráno…No čo už…. aspoň nám tú cestu asi po 10 km jazdy  občerstvil  policajt, ktorý sa zjavne nudil a bol celý šťastný že to teraz tým bledým tváram môže ukázať….  Chcel nám dať pokutu za to že nemáme zapnuté bezpečnostné pásy a že Zuzana s Evou sedia vpredu. Keď som  z auta vyliezol v plavkách a tričku, skoro mu zabehlo…len sa zmohol na to že na mňa ukázal a povedal :  Tu je zakázané takto chodiť v plavkách mimo pláž!!!…Ja som však iba vzal do ruky mapu, ukazoval som v nej  prstom a  opýtal som sa ho po slovensky: ideme dobre  sem na Uroa?  Ten bol chudák z toho  zmätený ako major Terazky … Chcel odo mňa aby som s ním  išiel na policajnú stanicu,ale  ja som stále mlel  po slovensky svoje: Ideme dobre sem na Uroa? …. s nádejou a prihlúplym výrazom som sa na neho usmieval…hral som dokonalého turistického dilina a ten neborák policajt vidiac, že  tak ľahko nezoženie slovensko-svahilského tlmočníka,  už  po 10 minútach môjho hereckého výkonu rezignoval… Mávol rukou a povedal : Gou…A ja som len tak  pre istotu hodil znova do placu moju vetu: Ideme dobre na Uroa?..  Ten už nevydržal a povedal Get lost ! /Vypadni!/ čo bolo  v tomto prípade pre mňa  očakávané zaželanie šťastnej cesty…Ja som mu pekne od srdca zamával a rýchlo vypadol aby som ho nenasral ešte viac.. Tento deň bol pre nás najdlhším počas celého pobytu, lebo sme sa dotrmácali do hotela asi okolo ôsmej večer obkľukami, a tými najnemožnejšími cestami aké sme našli….Ešte že sme mali ten rum ….

3. Deň.  Smer juh , cieľ juhovýchodná časť ostrova, pláž Paje…

Ráno sme sa zobudili mierne unavení a na  cestu sme sa vydali až poobede. Cestou sme míňali lúky a obrobené polia s miestami čiernou zemou ako na Ukrajine, len  tie stromy jasne ukazovali  že je to tropická krajina…

V južnej časti ostrova sa nachádzajú dva lesy: Jozani a Muyuni. Ešte cestou pred nimi sme zbadali  tabuľu Butterfly farming…Farma na  motýle? To teda musíme vidieť….

Bolo zatvorené…Pomotali sme sa teda po okolí a okrem jedného malého  insektária ktoré bolo prázdne, tam nebolo vôbec nič,tak sme sa museli uspokojiť aspoň s nástenkou s “úhľadne” pripnutými obrázkami, podobne ako v tomto článku, pretože  tvorca tohto “geniálneho” programu WordPress, v ktorom je napísaná celá táto stránka asi žije vo vyhnanstve na tejto farme, kde určite robí nástenkára …

Avšak namiesto motýľov sa na nás vyrojili miestne  deti a zvedavo si začali obzerať naše mtoto… /vo svahilčine to znamená  dieťa/

 

 

 

Toto blízke stretnutie ľudského druhu prebehlo bez konfliktov a celkom zábavne. Deti na nás radostne vykrikovali Džambo !!!,Džambo!!!  Čo znamená Ahoj  a ten najsmelší chlapec z dediny sa pustil  do mimickej komunikácie , ako rodený klaun… Mal úspech… naše mtoto sa smialo a všetky miestne vatoto  tiež…

 

Deti sú na celom svete rovnaké, aj keď žijú v rôznych kultúrach … tam nebolo treba  slov…

Cestou ďalej sme prechádzali okrajom lesa Jozani, kde sa nachádza rezervácia opíc….vyhol som sa slovnému spojeniu opičia rezervácia z obavy, že mi vypadne na začiatku písmeno “o”.

Povedzte, kde na svete by ste našli takú značku ,ktorá  v doslovnom zmysle znamená: Choď pomaly,lebo  tadiaľto prechádzajú opice, čo sa volajú Colobus. Mimochodom tento Red Colobus , latinský názov  je Procolobus kirkii , po slovensky Guaréza červená ,je  endemický druh  opice žijúcej  iba na Zanzibare. Táto opica je na zozname veľmi ohrozených druhov, pretože ich populácia nedosahuje ani 2000 jedincov…Faktom je, že sa mi z nich podarili iba dve veľmi nekvalitné fotky ktoré radšej neuverejním. Možno dobré  foto týchto  krásavíc bude snáď niekedy pri ďalšej návšteve tohto tropického ostrova…

Na, a tu ho máš… tak som sa vyhýbal kontroverzným slovám, až ma jedno našlo na tabuli v rezervácii…

Baobaby sú obrovské stromy a  vzbudzujú rešpekt…

Tak…  a  táto dolná fotka dokumentuje jednu veľmi dôležitú vec…Nazval som ju koridor slobody…Totiž na Zanzibare platí zákon, že pláže patria všetkým a prístup na pláže nesmie byť zablokovaný pre nikoho…Ak sa stretávajú ploty dvoch hotelov, tak  musí byť medzi nimi dostatočný priestor aby sa ľudia mohli dostať na pláž. Veľmi sympatický a múdry zákon!!! Je predsa nezmysel, aby niekto vlastnil more, pláže,pitnú vodu či lesy…To všetko tu bolo pred ľuďmi a bude aj po ľuďoch…Ten Zanzibar  začínam milovať….

Prichádzame na pláž….pekná s bielym pieskom, široká ako bulvár a nekonečne dlhá… ale už sa stmieva a pre dnešok stačilo. Cestu naspäť do hotela sme si trochu skrze neoznačenosť ciest predĺžili a vôbec sme nepochybovali, že potrebujeme konečne kúpiť miestnu kartu a internet. Takto sa motať po tých neoznačených cestách je ,/ Jak še u nas na vichodze hutori : “Jak maďar po kenderici”/ predsa len strata času…

4. Deň.  Návšteva hlavného mesta Zanzibaru , Zanzibar Town…

Od nás z pláže Uroa z východného pobrežia je hlavné mesto vzdialené asi 45 km. Takže po necelej hodinke jazdy prichádzame ako správni východniari z  východu Zanzibaru do miestnej Bratislavy , čo sa volá ako celý ostrov tiež Zanzibar …  Mimochodom vraj správny názov ostrova Zanzibar je Unguja, ale ten používa snáď iba miestny Ungujský jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra…

Zábavný lunapark bol prvý, čo nás v hlavnom meste privítal. Fotografie sme robili počas jazdy, ale ako dokumentárne fotky snáď postačia…

 

Dosť ošarpané bytovky na to, že sme v takom raji…

Ale tu to vyzerá celkom slušne…

V tejto ľudovej banke /foto vľavo/si chceme zmeniť peniaze na miestnu menu tanzánijský šiling, ale je nedeľa a banka je zatvorená, aj keď má otvorené dvere. Pracovník bezpečnostnej služby nás dnu nepustí, jednoducho banka nemení peniaze. Nevieme či preto že je nedeľa, alebo nemení nikdy…no nevadí ,aspoň si poobzeráme  pekné budovy s koloniálnou architektúrou…

 

Len pre porovnanie, ako nosí moja žena a jej zanzibarská konkurencia svoje mtoto v zajde…Neviete čo je zajda? a poznáte ten Východoslovenský hit: Veš ti zajdu i ja zajdu pujdzeme do mľina…?

 

Prišli sme na miestny trh s úzkymi uličkami so všetkým možným, aj s otvorenou zmenárňou, kde meníme peniaze… Čerstvo upražená podzemnica olejná-čiže búrske oriešky- je neodolateľná, ale my sme odolali lebo toto máme aj v Egypte…

Tak toto-kukni obrázky dole- si ale ujsť nenecháme!!! Kokosová voda z čerstvých kokosov priamo na ulici…. Super chuť! Kokosová voda je bohatým zdrojom draslíka a vitamínu B a C . Celkom chutná na to, že je   najlepším elektrolytom , ktorý sa vo voľnej prírode vyskytuje…takže ak bude treba nakopnúť v aute baterky, tak len stačí vyliezť na najbližšiu palmu…

Chlapík šikovne vyrobí z boku orecha improvizovanú lyžičku a ty môžeš po vypití vody vyjesť tou lyžičkou jemnú kokosovú dužinu zvanú kopra. Kopra je biela mäsitá dužina, z ktorej sa vyrába kokosový olej a kokosové maslo.Celkovo tento kokosový orech je taký zázrak. Okrem toho sa z neho vyrába kokos strúhaný, kokosová múka , ktorá je základom obživy veľkého množstva populácie, kokosové mlieko, kokosová smotana a kokosový cukor. Z kvaseného kokosového mlieka sa vyrába liehovina, ktorá sa volá Arak.Z vláknitej vrchnej  vrstvy orecha sa pletú rohože , vrecia a spriadajú sa z nej tiež motúzy. Zo škrupín sa vyrábajú kvetináče a dekoračné predmety.Široké možnosti použitia má kokosový orech aj v kozmetike. Listy z palmy sa používajú ako strešná krytina….. Toľko krátka reklama na kokosové palmy. Dúfam že po prečítaní týchto údajov si na záhrade posadíte vlastnú kokosovú palmu ešte túto sobotu. Na prvú úrodu si počkáte ale 7 rokov a teplota okolia nesmie klesnúť nikdy pod +18°C. Celkom nenáročné, čo poviete?

Po absolvovaní túry po týchto uličkách meníme miesto a prichádzame na krytú tržnicu…

Je tu možnosť kúpiť si čerstvé ryby,zeleninu,ovocie…

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Nás hlavne  zaujali banány…Na jednej fotke vidno hneď tri typy : obyčajné, ktoré kúpite všade, červené, a veľké banány určené na varenie, ktoré sme videli prvý krát v živote.Tie veľké sa  nejedia za surova, sú dobré len tepelne spracované…

Tie banány sú naozaj veľké !!!

Zanzibar je ostrov korenín a najslávnejšia je zanzibarská vanilka… Doteraz mi to hlava neberie, prečo sme si ju tam nekúpili…

Sušené chobotnice…Dúfam, že nikdy taký hladný nebudem, aby som ich musel niekedy jesť…

Najrozšírenejšími obchodmi na celom ostrove sú z nám neznámych príčin obchody s domácimi potrebami…Nie som si celkom istý, či v miestnych dedinách vedia čo to je splachovací záchod. Ale kefy naň si môžete kúpiť vo farbách akú len chcete.

Ďalšie pohľady z tržnice…

Po takomto koreni mandragory by s radosťou určite chňapol  aj Harry Potter..

A ešte malá lahôdka pre veterinárnu a potravinársku inšpekciu:Predaj hydiny. Chladničky ani ľad sa tu nepoužívajú.

Vedeli sme, že v hlavnom meste nachádza aj legendárny trh otrokov, ale nejako nás tam neťahalo. Priznám aj bez mučenia, že sme chceli nájsť nejaký supermarket kde by sme si kúpili niečo pod zub…Ale nedarilo sa nám ho nájsť. Zastavili sme teda potom autom v jednom obchodíku a pýtali sme sa kde nájdeme náš vysnený super obchod… Ten na nás vyvalil oči, že čo to chceme…také tu nie je…My rozmaznaní Európania sme vtedy pochopili,že rozmaznaní naozaj sme. Na celom Zanzibare totiž žiaden Supermarket  aký by ste čakali  NIE JE …!

SIM kartu a internet sme si tam nakoniec nekúpili, pretože sme čítali o Zanzibare čo píšu niektorí “cestovatelia” na internete a príliš tomu veríme :  že vraj SIM karta je zadarmo a platí sa iba za bajty…Klamstvo!!! Karta stojí 3 doláre a bajty si k tomu dokupuješ navyše. Ale my sme si povedali že sa okrádať nedáme a  teda principiálne sme kartu kúpiť odmietli. Tým sme sa však pasovali za úplných blbcov, pretože sme sa z hlavného mesta nevedeli bez GPS vymotať. Darmo sme ukazovali mapu domorodcom, aby nám ukázali kde sme…oni tej mape rozumeli tak, ako my po svahilsky … Nakoniec sme ale  našli dobrého človeka na motorke, ktorý nás  láskavo z mesta vyviedol. Vďaka ti neznámy dobrodinec, pretože bez teba by sme sa tam motali doteraz…

Cesta domov už bola úplne v pohode a nám bolo v tej chvíli úplne jedno že sme nenavštívili ani dom Fredyho Mercuryho, ktorý sa tu narodil, lebo sme sa už viac tešili na pláž a more…

5. Deň.  Východné pobrežie krátky výlet na Pongwe

Dnes ideme na Pongwe. Cestou kupujeme SIM kartu a 5 Gigabajtov k tomu… platíme dokopy  8 euro. Na tých pár kilometrov čo dnes absolvujeme GPS  nepotrebujeme, ale máme ešte 3 dni s autom pre sebou a GPS sa tu naozaj zíde…

Pobrežie je lemované mangrovníkmi. Mangrovník je strom, ktorý je schopný žiť v aj slanej vode. Systém jeho koreňov   dokáže spevniť pôdu a zabrániť tak erózii.Je to vlastne taký  prírodný spôsob ochrany pobrežia.

Úchvatné pláže Zanzibaru:

 

Toto nás z diaľky zaujalo…

A takto to vyzerá trochu viac  zblízka…

 

A takto vo vnútri…Na “recepcii”  nás privítal tento masajský fešák. Čo nás ale zarazilo, bolo to vysoké odporúčanie , až 8,4 bodov z celkovo 10 možných,od Booking.com , pretože  tento rozostavaný hotel mal do dokončenia poriadne ďaleko… Nikdy som Booking nepovažoval sa serióznu firmu a tu je to len ďalší dôkaz toho, že som sa nemýlil.

Rozvalených oddychujúcich robotníkov a nedorobené časti som nefotil, ale to vypité pivo v strede spoločenskej miestnosti hotela sa mi páčilo…

 Ale po dokončení stavebných prác ,to pekný hotel asi bude…

Piesok tam vyzerá úplne ako sneh…

 

 

Blízke stretnutie detského druhu druhá časť…Mtoto a vatoto…

 

Niektoré miestne deti sa pred fotoaparátom  predvádzali rady…

Iné sa schovávali…

 

Ešte sa pokocháme západom slnka na východnom pobreží a hajde na hotel !

6. Deň.  Cesta na juhovýchod pláž Pingwe, Reštaurácia The Rock

Byť 2 týždne na Zanzibare a nenavštíviť reštauráciu The Rock, by bolo ťažkým hriechom nielen turistickým ale aj gastronomickým. Keď som pred pár rokmi videl obrázok tejto reštaurácie na internete, nenapadlo ma vtedy  že raz v nej budem aj jesť…

 

A takto to vyzerá vo vnútri…

 

 

 

 

Terasa …

Podávajú tam  šalát z chobotnice …chobotnica bola  najlepšia akú sme kedy v živote jedli . Je to vlastne predjedlo a množstvo zodpovedá typu jedla…Cena 17 USD…

Hlavné jedlá stáli 19 USD každé, ale s množstvom to zjavne neprehnali…Špagety s kari omáčkou a plodmi mora…

Noky boli tiež výborné, ale to množstvo čo nám dali na tanier by nestačil ani priemernému anorektikovi…

Všetky jedlá som odfotil tak, ako nám ich priniesli…Vrátane dezertov…Flambovaný ananás so zmrzlinou a zanzibarskou vanilkou bol  vynikajúci a tiramisu vcelku podarené…

Celý deň sme strávili na tejto úžasnej pláži s bielym pieskom jemným ako modelárska sadra a rozprávkovým výhľadom na tú krásnu skalu s reštauráciou…

Ešte pohľad z parkoviska na tú krásnu scenériu…

Cestu domov nám spríjemňovala skvelá tanzánijská hudba z autorádia, do ktorej som sa  zamiloval na prvý posluch. Moje nadšenie pre túto hudbu sa vystupňovalo, keď som na youtube našiel nádherné videoklipy. Našiel som okrem iných speváka , ktorý vystupuje pod umeleckým menom Diamond Platnumz . No čo vám poviem….ten chlapík ma úplne dostal. Prečítal som si aj jeho životný príbeh, ktorý je ako vystrihnutý z motivačných kníh. Ak ste zvedaví , tak tu je:

Diamond Platnumz sa narodil sa 2. októbra 1989 ako Nasib Abdul  Juma do chudobnej rodiny.Už ako malé dieťa javil veľký záujem o hudbu a jeho mama ho v tom podporovala.Brávala ho na všelijaké pesničkové súťaže, avšak zvyšok rodiny bol rozhodne proti tomu , lebo sa domnieval že hudba je strata času a peniaze sa tým nedajú zarobiť. Nasib  si však veril a chcel za každú cenu preraziť a nakrútiť svoj videoklip. Od roku 2007 robil všetko možné aby získal peniaze: predával šaty v second hande, pracoval na benzínovom čerpadle a aj ako fotograf. Skúsil to aj s hazardnými hrami, ale peňazí nikdy nezarobil dosť. Až nakoniec potajme predal mamin snubný zlatý prsteň a za časť získaných  peňazí natočil svoj prvý klip. Neprerazil, ale  prostredníctvom tejto skladby oslovil manažéra, ktorý ho obral aj o zvyšné peniaze.  Nasib mal aj frajerku  ktorá ho na základe týchto skutočností opustila, lebo ako vyhlásila: “Nebudem žiť s niekým, kto nevie zarobiť peniaze a nebude schopný sa o mňa postarať….”

V roku 2009 však prišiel zázrak…spoločnosť Diamond poskytla peniaze viacerým talentovaným spevákom vrátane Nasiba. Ten nakrútil skladbu “Nenda Kamwambie”, ktorú venoval tej bývalej frajerka ktorá ho opustila. A práve tento klip mu otvoril dvere do hudobného priemyslu. Teraz patrí Nasib známy pod umeleckým menom Diamond Platnumz k najlepšie zarábajúcim umelcom nielen v Tanzánii,ale aj v okolitých krajinách kde je veľmi populárny .Tento jeho hudobný štýl sa volá Bongo flava a prvá skladba ktorú som počul bola táto:    https://www.youtube.com/watch?v=_bPjsDcPHks

Skopíruj link a môžeš to na you tube počúvať. V čase keď to píšem, má iba tento klip vyše 20 miliónov pozretí…

Rozmýšľam koľkokrát denne si teraz jeho bývalá frajerka búcha hlavu o stenu…

7.Deň.  Cesta na juh ostrova

Po takomto vizuálnom orgazme, čo sme zažili predchádzajúci deň už sotva mohlo niečo byť krajšie…Ale zážitky sú nielen o vizuálnej kráse…

Podľa mapy sa nám, zdá, že pekná pláž môže byť pri dedine Makunduči. Dnes je zamračené a slnko sem tam ukáže svoju silu. Netreba zabúdať, že sme tesne pod rovníkom a aj keď tu prší je príjemne teplo . Teploty sa tu teraz pohybujú od 24 do 30 °C, takže žiadne extrémne horúčavy. V noci je trochu chladnejšie, takže sa spí celkom príjemne… Sadáme do auta a cestou stretávame ďalší zo zázračných stromov  …Chlebovník rôznolistý.Je to príbuzný druh Chlebovníka obyčajného prvý je v angličtine Jackfruit, druhý  Breadfruit . Ak Jackfruit rozkrojíte, vyzerá ako zmes banánov a ananásu a tak trochu podobne vonia aj chutí… Jeho plody sú obrovské- dlhé môžu byť od 20 do 90 cm a váha od 5-20 kg. V extrémnych prípadoch môže byť dokonca 50 kg ! Drevo chlebovníka obsahuje prírodný latex, ktorý sa používa na liečenie kožných vredov, na ošetrenie po bodnutí hmyzom, ako lep na vtáky a takisto aj  na tesnenie lodí. V Bangladéši je tento strom národným symbolom. Niečo ako lipa pre Slovanov.

 

 

 

…a presne ten kus čo tam ten chlapík  reže sme si kúpili ….. Veľmi zvláštna chuť. Nič podobné sme v živote nejedli…

 

 

 

 

 

 

 

 

Ale keď vám poviem, že sme na Zanzibare jedli ananás, tak sa každý z vás zasmeje…pozri naňho na trúbu,v živote nejedol ananás…Ale jedol,vážení čitatelia, ale toto čo sme jedli tu, bolo niečo úžasné. Prírodný gastronomický úkaz, ambrózia, nektár bohov,explózia chutí,kométa zážitkov, jazykový orgazmus……neviem aké prívlastky by som tomu zanzibarskému ananásu mal dať, aby som opísal tú eufóriu ktorá nastala v ústach , keď som ho ochutnal…bol šťavnatý,  voda z neho doslova tiekla, ale nebol mäkký ani príliš tvrdý…taký akurát,sladký s takou lahodnou a  výraznou ananásovou chuťou….no….  proste D.O.K.O.N.A.L.Ý !!! …..uff prestávam písať, lebo už slintám na klávesnicu…

 

A takto vyzerá plod baobabu…

A toto je vo vnútri. Bordovo červené plody, sladké jemne štipľavo korenisté s príjemnou arómou a vo vnútri s podobnou kôstkou ako čerešne… Je pravda, že ten plod čo drží Zuzana v ruke sme nejedli, lebo bol už starý. Tieto plody  baobabu  sme si  kúpili balené v obchode, takže nevieme či je to prírodné alebo upravené… Domáci samozrejme tvrdili že prírodné,tak asi je to tak…

Aký je človek nepatrný, pri takom velikánovi ako je Baobab….

Cestou na pláž sa nám naskytá neutešený pohľad na takéto strašidelné bytovky…

Pentagon majú aj na Zanzibare v dedine Makunduči…

Bežné situácie na a pri miestnych cestách…

Cesta končí…ďalej už len pláž a more…Slnko je pod mrakom a  atraktivita fotiek  tým výrazne trpí….

V diaľke stojí maják neďaleko dediny , resp. mestečka Sokoni

More ľudom vracia ich špinu…

Pláž divoká prírodná, ako sme chceli…

Postaviť tribúnu s výhľadom na more je výborný nápad…

Stovky krabov v piesku na pláži  pozorujú nebezpečenstvo…

Cestou naspäť ešte odbočujeme na cestu, ktorá vedie na rybací trh určený  iba pre miestnych. Fotografie z neho  nemáme, lebo naša prítomnosť tam bola vhodná ako psovi piata noha, tak sme sa radšej spratali preč. Cestou sme stretli  túto roztomilú opicu, ktorá nám názorne ukázala  ako sa správne na Zanzibare jazdí…

 

 

 

 

 

 

 

 

8. Deň.  Mini Zoo

Máme posledný deň k dispozícii auto, tak aj keď sa nám už dnes nechce veľmi trmácať , tak využívame posledný deň, kedy môžme spoznávať tento atraktívny ostrov…

Ideme hore na sever ostrova a kocháme sa pohľadom na všade prítomnú zeleň, lebo v Egypte si jej až tak veľa neužijeme.Fascinuje nás fakt, že popri cestách okrem chlebovníkov a baobabov rastú aj banány.Stačí len odtrhnúť a zjesť…ale najprv je  asi  dobré počkať až dozrejú…

Na ceste je vyznačená odbočka …že vraj ZOO a Akvárium…no to sme zvedaví …zídeme z cesty a po asi kilometri trmácania po poľnej rozbitej ceste sme na mieste…a ono to  tam naozaj funguje, na rozdiel od množstva tabúľ ktoré nám sľubovali super reštaurácie ,kde  po márnom hľadaní sme našli maximálne polorozpadnutú búdu, kde už roky nikto nebol…Tu to ale bolo funkčné….

Vstupné 5 dolárov na osobu, naše mtoto ide zadarmo a môžme sa ísť kochať…

V celej ZOO sme jediní návštevníci a užívame si luxus, že sprievodca sa venuje iba nám… no kde také niečo zažijete v Európe? Tieto korytnačky sú zákonom chránené a tu ich chovajú aby ich domorodci nezjedli všetky, lebo taká polievka z korytnačky je naozaj lahôdka…Ani sa im teda nepriznávam,že už som kedysi takú polievku z korytnačky jedol.Ale keby  som len predsa mal chuť na tieto tunajšie plávajúce krásavice, tak by som si po ich konzumácii išiel sadnúť do tanzánijskej basy na 2 roky,  čo mi za tento krátky gastronomický zážitok určite nestojí.A na druhej strane -nie je škoda zožrať také milé a pekné stvorenia?

 

V dvoch veľkých okachličkovaných vaniach boli v každej po jednom živočíchovi. Vraj sú to sladkovodné vzácne tvory a sú veľmi drahé… Neviem či sa nám sprievodca pomýlil, ale povedal mi sumu za takého vzácneho tvora v tanzánijskych šilingoch, ktorá sa rovnala vstupnému do tejto ZOO na jednu osobu…no neviem 5 dolárov za kus…celkom dobrý kšeft…

V strede ZOO sa nachádza toto jazierko , kde sme si mohli vlastnoručne nakŕmiť korytnačky morskými riasami…

A tento Lemur sa takto zatváril, keď ma zbadal…

Náš sprievodca sa činil a vytvoril milému lemurovi inšpiratívne kreácie. Lemurov je veľa druhov a tento je poddruh lemura s latinským názvom Otolemur Garnettii. Patrí medzi stredne ohrozené druhy, ale je pomerne prispôsobivý a vyhynutie mu v súčasnosti nehrozí…

 

Antilopka pižmová /Neotragus moschatus / patrí medzi najmenšie antilopy sveta. dorastá do výšky 30 až 40 cm a vážia v rozmedzí 4,5 až 5,5 kg. Je známa aj pod názvom Antilopa Suni. Živí sa listami, ovocím kvetmi a hubami a nepotrebuje takmer žiadnu vodu, všetku získava z potravy. Je zákonom chránená. Ohrozujú ju okrem pytliakov aj voľne žijúce psy, ktorých síce na Zanzibare nie je až tak veľa, ale škody dokážu narobiť veľké…

Tento veľký suchozemský krab má klepetá výrazne odlišnej veľkosti. Jedno to menšie používa na jedenie a to druhé veľké na boj.

Prehliadku sympatickej malej ZOO končíme s typickými obyvateľmi tohto kúta zeme -chameleónmi…

 

Po prehliadke sme pekne rozhorúčení a potrebujeme sa schladiť. Od ZOO je to k brehu mora asi 300 metrov,s výhľadom na protiľahlý ostrov Tumbatu, ktorý patrí Zanzibaru. Pláž je dosť netypická pre Zanzibar,najprv hnedý piesok , potom  kamene….. ale aspoň komárov tam bolo dostatok. Tak na túto pláž určite nechoďte….

Rýchlo sme odtiaľto zutekali a sme išli radšej na neďalekú pláž Kendwa….

9-13. Deň. Vyvaľovanie sa na pláži a relax 

Aby som nezabudol ,dáme si krátky kurz svahilštiny:

Ahoj -Džambo

Ako sa máš? – Mambo

Dobre – Poa

Vitajte – Karibu

Ďakujem- Asante   / Ďakujem pekne  – Asante sana

Dieťa- Mtoto  / Deti – vatoto

Dovidenia -Lala salama

Dobrú noc – Usiku mojema

Žiaden problém – Hakuna matata

Špáratko do zubov – Kiďity ťameno

Uznajte sami ….vypýtať si špáratko v svahilčine predsa nedokáže každý…

Máme pred sebou ešte plné 4 dni pobytu, tak ich využívame na leňošenie, aj keď pri 16 mesačnom dieťati je to dosť relatívny pojem.Beriem si šnorchel , masku a idem sa pozrieť na krásy podmorského sveta v Indickom oceáne… musím  povedať že som bol dosť sklamaný, pretože viditeľnosť bola pomerne malá, a aj  fauna a flóra je pestrejšia napríklad na takej  Zemplínskej Šírave. Bude to ale tým , že priestor  kde som pozoroval podmorský život je vlastne taká polosúš, lebo more pri odlive odíde od brehu 100 až 300 metrov. To som ale nevedel, lebo pri každodenných výletoch sme boli stále preč. Keď som šnorchloval od brehu asi 100 metrov, tak som v hĺbke od troch do štyroch  metrov zbadal toto:

Rozsiahle podmorské záhrady s drevenými kolíkmi zatĺčenými do morského dna a natiahnutými šnúrkami medzi nimi. Na šnúrkach boli priviazané riasy, ktoré tam evidentne niekto pestoval…Nešlo mi do hlavy, ako tam tie kolíky zatĺkli v takej hĺbke a ako to tam zberajú…predstavoval som si tých morských záhradníkov  ako nejaké japonské amy, lovkyne perál ,ako sa ponárajú pod vodu a starajú sa o podmorské záhradky….

 

Ale na druhý deň ráno som hneď získal odpoveď, ako to naozaj funguje…Prišiel odliv…

…a začal zber úrody

…a viazanie ďalších rias na šnúrky…

Počas prílivu je v týchto miestach hladina vody vo výške 3 až 4 metre…

Morské riasy tvoria významnú zložku obživy, ale my sme ich neochutnali ani raz. Naša znalosť svahlištiny , ktorá obsahovala len horeuvedené slová ,nám neumožnila zistiť  podľa akého receptu pripravujú tie riasy. Angličtina neuspela a po slovensky sme neskúšali…

Stačilo spoznávania…. lehátka na pláži nás už volajú ….

Ešte zopár fotiek pláže a hotela…

Ráno som si privstal, aby som stihol fotky pred východom slnka. Takto  vyzerá nebo nad Indickým oceánom ,keď spojíte do panorámy 11 fotografií …

Ten chlapík mal zázračnú schopnosť strčiť sa mi takmer vždy do záberu…

 

A keby ste chceli vidieť ako to vyzerá v bare v Zanzibare, tak takto…

A ešte niečo málo o Zanzibare a celkovo o Tanzánii…

Tanzánia sa nachádza  na východnom pobreží strednej Afriky. Vznikla zlúčením dvoch pôvodne nezávislých štátov  Tanganika, ktorý leží pri  jazere rovnakého mena , a Zanzibar v roku 1964. Zo začiatočných častí názvov týchto krajín vznikol ich spojením názov Tanzánia.Najväčším mestom je Dar-es Salaam ktorý je na pobreží Indického oceánu a kedysi bol hlavným mestom… V súčasnosti  je to ale  už  Dodoma. V minulosti sa tu striedali rôzne kolonizátorské krajiny. Za zmienku tiež stojí , že Tanganika a Zanzibar boli od roku 1885 nemeckou kolóniou ale Zanzibar v roku 1890 vymenili Nemci za Helgoland a o Tanganiku prišli po 1. svetovej vojne, kedy si ju čmajzla Veľká Británia .

A práve najkratšia vojna vo svetovej  histórii  bola medzi Britániou a Zanzibarom.V roku 1896 27. augusta o  9:00 hod. Briti zhromaždili v oblasti tri krížniky, dve delové lode, 150 námorníkov a vojakov a 900 Zanzibarčanov.
Útok proti 2 800 Zanzibarčanom, ktorí ochraňovali palác sa začal o 9:02.
Briti počas útoku podpálili sultánov palác a vyradili obranné delostrelectvo. Vlajka na paláci bola zostrelená a paľba skončila o 9:40.Straty sultánových jednotiek bolo okolo 500 mužov, zatiaľ čo na druhej strane sa zranil len jeden britský vojak.

Celá vojna trvala rovných 38 minút !!!

Dôvodom na vojnu sa stala smrť sultána Hamada Bin Thuwainiho, ktorý bol kámoš s anglánmi. Po jeho smrti však Zanzibarčania vymenovali za sultána svojho kámoša Chalida bin Barghaša, ktorý súdruhov z Anglicka veľmi nemal v láske….
Briti teda chceli, aby sa sultánom stal ich kámoš  Hamuda bin Muhammed, podľa nejakej zmluvy podpísanej v roku 1886.
Podľa tejto zmluvy bola podmienka, že kandidát na sultána musí mať povolenie od Britského konzula, načo Chalid zvysoka kašlal.Briti poslali Chalidovi ultimátum, v ktorom požadovali aby stiahol svoje vojsko a opustil palác. Chalid sa nestiahol  a zabarikádoval sa v paláci aj so svojou palácovou gardou. A zvyšok už viete. Jednoducho anglická kultúra a demokracia v praxi…

Poďme ale do súčasnosti…Za návštevu v Tanzánii určite stojí najvyšší vrch Afriky Kilimandžáro /5895 m.n.m/, jazero Tanganika ktoré je druhé najhlbšie jazero na svete po Bajkalskom jazere ,Viktóriino jazero, chránená prírodná rezervácia Serengeti a  chránené územie Ngorongoro. Množstvo turistov využíva aj možnosť ísť na pravé africké safari.

V Tanzánii je mena tanzánijský šiling. Ak prichádzate z Európy alebo krajín, ktoré nie sú rizikové, nemusíte mať žiadne potvrdenie o očkovaní. Ale ak prichádzate z krajín kde   žltá zimnica je,očkovanie musíte mať. Vstupné vízum stojí 50 dolárov na osobu. Je dobré si hneď zmeniť peniaze na letisku, pretože v hoteloch je kurz nepriaznivý. Ak môžem odporučiť, tak si zabezpečte ak chcete byť celý čas v hoteli  all inclusive, pretože reštaurácii je mimo hotelov pomenej a porcie sú dosť drahé  cca 10 dolárov a sú  pomerne malé. Obchody sú zásobené dosť biedne a stravovať sa bez kuchynky je veľmi obtiažne.

A čo na záver?

Tých 13 dní na Zanzibare bolo nádherných ale žiť tu natrvalo by bolo dosť náročné, hlavne preto  lebo sme v Európe alebo aj v Egypte zvyknutí na vyšší štandard v zásobovaní tovarom akéhokoľvek druhu. V každom prípade však návštevu tohto nádherného kúta našej planéty odporúčame , pretože celkový pocit z krajiny a ľudí sme mali počas celého pobytu veľmi dobrý. Takže milý Zanzibar, ďakujeme za pohostinnosť a snáď sa ešte uvidíme.

Hakuna Matata !!!

/Všetky uverejnené fotografie nemožno použiť bez písomného súhlasu autora článku/

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

0

Pin It

Leave a reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>