Alexandria-Bibliotéka,citadela,katakomby, pilier, zlý recepčný, a dobrý taxikár

Alexandria

Toto v súčasnosti 3 a pol miliónové mesto  ktoré Egypťania volajú Al- Iskandaríja ,čo bolo  založené 25 ročným chlapíkom z Macedónska ktorého svet pozná pod menom Alexander Veľký, nás lákalo k svojej návšteve už roky. Ľady našej pohodlnosti sa prelomili 17.marca 2018 kedy sme svoje zadky naložili do nášho samochodného koča  a zamierili sme do vysnívaného mesta, vzdialeného 730 km od Hurgady . Egypt má cestnú infraštruktúru vybudovanú ozaj na špičkovej úrovni, teda ak to porovnám s takým napríklad Slovenskom. Diaľnice tu majú postavené od Stredozemného mora až po Sudán.Horný a Dolný Egypt je spojený cestami širokými a kvalitnými, takže cesta do hlavného mesta nie je rozhodne taký stresujúci a nebezpečný faktor, ako keď idete z Humenného do Bratislavy, čo je mimochodom takmer rovnaká vzdialenosť ako z Hurgady do Káhiry…

Cestou do hlavného mesta bolo vidno na mori tankery smerujúce k Suezskému prieplavu a takisto aj obrovské ropné plošiny.

Ak v Nórsku dôjde ropa, tak sa potom voľní pracovníci môžu hlásiť tu…

Po chvíli ďalšej cesty sa nám  ukáže pohľad, ako z obrazov Salvatora Dalího…Surrealistický svet v priamom prenose.Tisícky a tisícky obrovských veterných mlynov , ktoré pôsobia ako z iného sveta sa necháva vytáčať neustálym púštnym vetrom . Obrovské lopatky sa točia a vyrábajú nám tú milovanú energiu, vďaka ktorej si môžme dovoliť byť leniví.

Táto elektráreň je neďaleko mesta Ain Sochna a patrí vraj medzi najväčšie veterné elektrárne v Afrike a možno aj na svete. Egypt má v pláne do roku 2020 pokryť svoju spotrebu elektriny 20% z obnoviteľných zdrojov, takže zrejme sa to Egypťanom aj podarí.

Prechádzame Káhirou a mierime do Alexandrie. Sme na ceste už vyše 6 hodín a hľadáme nejaký motorest s kapustnicou a bryndzovými haluškami. Zhruba 80 km za Káhirou sa nachádza niekoľko reštaurácii pokope a my si vyberáme náhodne tento podnik…

Kapustnicu a bryndzové halušky v Egypte budete hľadať márne, ale pochutiť si na inom jedle však môžete…Ukážka jedál, čo sme si dali…Šošovicová polievka, mäsové guľky s ryžou podobné ako plnená paprika,tahyna,šalát a grilované mäso s ryžou…a jedálny lístok s cenami…

Nie som vôbec priaznivcom jedál na grile, ale tu som bol spokojný nadmieru. Grilovaná hovädzina bola taká jemná , že sa rozplývala v ústach.Tento sympatický majster kuchár svoje remeslo naozaj miluje, má to napísané v očiach a pohyboch akým to jedlo pripravuje…Odporúčame navštíviť…

Po vynikajúcom jedle cestujeme ďalej a prichádzame konečne do Alexandrie. Máme GPS, takže celkom dobre trafíme rovno do hotela, ktorý sme si zarezervovali cez notoricky známu stránku booking.com . Na prvý pohľad nezaujímavá informácia..ALE… práve tu v tomto hoteli  sa stretávame  so zlým recepčným a zároveň sa utvrdzujeme, že cez booking.com už nikdy viac …

Samozrejme ako správne zodpovední cestovatelia, čo majú radi pohodlie sme si deň vopred rezervovali hotel Cherry Maryski v Alexandrii na 2 noci s raňajkami a večerou za 122 euro pre oboch+dieťa komplet s príplatkom za výhľad na more …cena mohla byť ale garantovaná iba tak, že sme zadali iniciále platobnej karty. V prípade žeby sme neprišli, tak by si búking bodka kom stiahol túto sumu bez pardónu. Keďže sme šetrní tak sme zvolili túto riskantnejšiu možnosť.Toľko predohra k situácii čo nastala po príchode. Hotel Cherry Maryski je v úzkej uličke, kde nemáte možnosť trvale parkovať,tak som zakričal na hotelového majordóma že sme hostia nech nás sprace z ulice… Divné mi bolo, že si pýta peniaze za parkovné v podzemnej garáži za hotelom, išlo iba o  60 Le za 2 dni,tak som to zaplatil a nechal tak. Prišiel na recepciu kde už ma čakala Zuzana s našou malou dcérou. Pozdravili sme  a ja som podal recepčnému naše cestovné pasy. Ten si poopravil svoje popolníky na nose a začal so štúdiom našich dokladov… Pozerá, pozerá…a ja sa ho pýtam: je nejaký problém? On mi na to: “Nemáte platné víza”… a hodí mi naspäť pasy ako psovi kosť. “Pozri sa ešte raz” hovorím mu a hádžem kosť naspäť do ringu…”Víza máme platné do 8.mája”…Tento Sherlock Holmes  mixovaný s inšpektorom Clouseauom vezme do rúk naše pasy a začne štúdium znova. Všimol som si, že pozerá iba na víza, ktoré dostanete na letisku pri príchode…My ale máme víza predĺžené na ďalších 5 mesiacov, čo je uvedené na pečiatke oproti poslednému vstupnému vízu. Samozrejme ho ani nenapadne pozrieť sa do toho pasu poriadne a aj tentoraz položí pasy a znovu povie: Nemáte platné víza…To už ma  dosť naserie a podám mu po tretíkrát ako v nejakej rozprávke pasy do ruky a hovorím :”Víza máme v poriadku a sú platné” . Ten blbec za pultom je zrazu bezradný a nevie čo má robiť. Kuká zase iba na jednu stranu otvoreného pasu a na druhú ho ani nenapadne pozrieť. Vtedy to už nevydržím, mu vezmem pasy z ruky a ukazujem mu: “Pozri !!! Tu je platnosť našich víz predĺžená na cudzineckej polícii a je tu dátum 8.máj 2018.” Ten korunovaný dilino vezme pas do ruky a vyvaľuje naňho oči ako pubertiak na nahú ženu a vysúka zo seba: “Musím zavolať manažérovi”…. Uff týmto ma ale dožral : Už takmer na neho kričím: ” Ty nevieš čítať? !?!?!” On mi na to : “Sadnite si”… Máriu jeho !!! Čo som ja cvičený pes? A hovorím  mu “Nie! Nechcem si sadnúť !!!”a ten  imbecil na mňa znova smeruje povel :  “Sadnite si pane”… “Nie! nesadnem !” …Sedel som vyše 10 hodín v aute a sadnúť si je to posledné čo potrebujem.. Bolo jasné, že prvý dojem z toho hotela bol vďaka tejto situácii úplne v riti… Stojím pri pulte recepcie a personál iba zdiaľky na mňa pokukuje, čo za blázon práve prišiel.Asi za 10 minút prišiel  manažér a  pozrie do našich  pasov. Tento človek evidentne nie je  analfabet a hovorí mi, “Áno pane, je to v poriadku” …  “No dobre, môžme teda ísť na izbu???”…”Nie,  ešte musíte zaplatiť za ubytovanie”, …. “No moment, Booking si predsa stiahne peniaze a my máme doplatiť iba miestne poplatky”- oponujem mu… “Nie  pane, musíte zaplatiť plnú sumu 194 dolárov”… “Čože? odkiaľ ste nabrali túto cenu?” …”To je plná suma aj taxami a miestnymi poplatkami”, hovorí menežér… “Ale veď Booking  deklaroval cenu 122 euro a to nie je ani zo srandy 194 dolárov”. A odpoveď toho menežéra sa asi zapíše do análov predaja: “Booking chcel iba zatraktívniť náš hotel, preto dal takú cenu “…. Vzal mi reč… my  tiež prenajímame apartmány  v Egypte , ale žeby sme takto “zatraktívňovali ” ceny a  klamali zákazníka??? Firma Booking .com, nás už naštvala niekoľkokrát  aj predtým,ale toto už bola fakt posledná kvapka… od tohto momentu  im  už neveríme ani písmenko…Rezignovane dávam na pult 200 dolárov… zlý recepčný ich vezme a ani sa nenamáha vydať zvyšok…Za normálnych okolností by som mu ten tringelt v pohode nechal, ale takto? “Nemáš vydať peniaze?” pýtam sa ho drzo…”Nie ” odpovedá s ľadovým kľudom zlý recepčný…”Ty nemáš 6 dolárov?”…” Nie nemám”,odpapuľuje mi…”Tak mi ich dáš zajtra, alebo pri odchode”…Kývne že dobre a my ideme konečne na izbu…

Mimochodom… ak ste predsa len na ten booking.com zvyknutí a hľadáte väčšinou tam, tak vám poradíme, ako to už odteraz robíme my…Kľudne si nájdite na booking. com hotel, ktorý sa vám páči. Pravda je, že tam je výber naozaj pestrý. Dajte si názov hotela do vyhľadávača, alebo si ho nájdite na Facebooku. Väčšina ubytovacích zariadení, čo je na týchto stránkach, totiž má svoj status aj na tejto najrozšírenejšej sociálnej sieti. Potom je už ďalší postup jednoduchý. Napíšte im priamo správu, že máte záujem o ubytovanie od – do, pre koľko ľudí, so stravou či bez. A ak sú seriózni, odpovedia vám v normálnom čase a dajú vám kompletnú cenu. Vy potom neriskujete nezmyselné príplatky  a zbytočné nedorozumenia.

Izba sa nachádza na 10. poschodí a my sa môžme pokochať týmto výhľadom na more za 12 eurový príplatok…

Aby som bol objektívny, tak objektívom približujem ten malý objekt naľavo… Je to Pevnosť Kajt-Baj, ak ju budete hľadať na mape píše sa to v anglickom prepise ako  Fort Quait-Bay. Stojí presne na mieste  bývalého siedmeho divu sveta Alexandrijského majáka na bývalom ostrove Faros a  je jedným z našich zajtrajších cieľov…

Aby bol zážitok dokonalý, týči sa asi 30 metrov od okna našej izby minaret s ampliónmi . Aspoň nezaspíme na rannú modlitbu, drahí bratia a sestry…

Pracovná fotografia z našej cesty, keď naše dieťa čo síce ešte nevie rozprávať, ale iste vybavuje nejaký  dôležitý hovor .Ja sa  popri tom kochám výhľadom na alexandrijské strechy…

Ak ste dočítali až sem, tak si iste poviete že do tohto hotela ani náhodou neprídete. Ale nie je všetko na svete iba čierne a biele… Večera sa začala rozpačito… boli sme v jedálni jediní hostia. Čašník nám priniesol jedálny lístok s cenami, že si môžeme vybrať večeru /ktorú už podľa nás  máme mať v cene/ , že si ju máme  zaplatiť . Zdalo sa nám, že je to ako v nejakom nepodarenom filme.Po našom proteste  prišiel manažér, tentoraz  iný a povedal že máme na výber z 5 druhov menu a že to samozrejme máme v cene, že ten jedálny lístok je len alternatíva k tomu, ak by sme si náhodou nič nevybrali…Aha…tak začali hneď z alternatívou, to len my sme  asi držgroši… Vyberáme si teda naše obľúbené jedlo z predplatenej večernej ponuky a nech sa deje vôľa božia….I stalo sa …po polhodine prišiel bod zlomu v prestrojení za vynikajúci hovädzí stroganov podľa nášho výberu… Cvak….A od tejto chvíle už išlo všetko  omnoho lepšie a  okrem nášho decka nás nenasral za celý pobyt v tomto hoteli už nikto…

Alláhu o Akbar !!!, Alláhu o Akbar!!! Hlas z reproduktoru v mešite  oproti nášmu oknu nám pripomína, že Boh je veľký. Súhlasím na 100% percent, ale moja únava o 04:30 ráno je veľká tiež, tak sa iba otočím a snažím sa spať ďalej…Asi po 3 minútach muezín konečne stíchne a ja počujem, že okrem mňa jeho súrny oznam zobudil aj miestne kohúty…Tí potom trvalo kikiríkajú ďalšie 2 hodiny neďaleko našich okien a ja sa cítim ako na slovenskej dedine pred dávnymi rokmi….No povedzte, ktorá európska metropola sa môže pochváliť takýmito nádhernými zvukmi zavčas rána?

Ráno na raňajkách vidíme, že strava je kvalitná a personál veľmi milý a ochotný. Aká to škoda, keď majú na recepcii blbca, ktorý im to kazí…Začína sa nám v tomto hoteli pomaličky páčiť…

Naša predstava o výlete po Alexandrii bola o tom, že nájdeme náhodne taxikára, ktorý bude milý, nevtieravý, úslužný, nie však servilný, ale sympatický, ochotný,vzdelaný , dobre vybavený nám zrozumiteľnou rečou ,  dobrý šofér , mal čisté auto a nebol drahý.Z čoho jasne vyplýva, že sme úplne nenároční klienti…  Vyšli sme teda pred hotel aj s detským kočiarom a daváááj :  ideme lákať na svoju vôňu po dobrodružstve  ideálneho taxikára… Zastavuje nám starší pán, pýtam sa ho na cenu do bibliotéky…30 paundov hovorí ,čo je cca 1,5 euro…no dobre, ideme… “Otvor kufor”, hovorím mu, “dám dnu kočiar”. Chlapík mi ale ukazuje že ho mám dať na strechu, lebo v kufri má rezervoár na LPG…Kuknem naňho ako neandertálec na videohru a posielam ho ihneď preč… O 20 sekúnd sa pristaví ďalší taxík a z neho vystupuje usmievavý chlapík …to sme ešte vtedy netušili že je to TEN taxikár, čo má nami hore opísané vlastnosti. “Bikám to biblioték”…pýtam sa ho na cenu do knižnice…50 paundov, hovorí mi… “Dám 30, alebo choď preč”,odbíjam ho a už sa obzerám po ďalšom. “Oukej,oukej, sadajte” , rýchlo otvorí kufor svojho historického auta a detský kočiar aj s nami je už napakovaný v taxíku. Pohli sme sa a ten taximen mi hovorí…”Ak chceš ,budem vaším sprievodcom po všetkých pamiatkach”…Nedôverčivo sa na neho kuknem a pýtam sa..”no dobre skúsime to s tebou… a koľko chceš?” Už som sa pripravil na cenový boj a naťahovanie o každý groš  na orientálny spôsob,ale chlapík povie….”Daj mi 500 LE a som celý deň tvoj”…. No to je približne 25 euro a ja nemám žiaden dôvod špekulovať, lebo cena je primeraná a zjednávať by už bola iba trapošina. Ťapneme si  a výlet po histórii Alexandrovho mesta môže začať…

Cestou do knižnice vám ešte niečo poviem o alexandrijských taxíkoch. Majú na sebe žltú a čiernu farbu a takmer       95 %  z nich  je jediná značka:   LADA 2107, čiže nám veľmi dobre známy sovietsky Žiguli. Vidieť toto už v podstate historické vozidlo prevádzky schopné v takomto obrovskom množstve je naozaj unikátny zážitok.Je to teda  dokonalé cestovanie v čase ,a to  sa týka aj  auta v ktorom sedíme… tu na foto je typický taxík v meste Alexandria…Čo sa týka automobilov všeobecne, zaujímam sa o nich  asi  tak ,ako prasa o háčkovanie.Ale v tomto prípade mi to vŕtalo hlavou, prečo je tu toľko tých žigulíkov a dopátral som sa pre mňa prekvapivej odpovede… VAZ 2107, čo je oficiálny názov tejto Lady-Žiguli, sa začal vyrábať v roku 1981 v Sovietskom zväze . Toto autíčko bolo potom také populárne, že sa začalo licenčne vyrábať aj v iných krajinách,napr. od roku 2002 na Ukrajine ale čuduj sa svete, od roku 2006 aj priamo v Egypte v hlavnom meste Káhire !!! Takže toto vysvetľuje pre nás tú neuveriteľnú popularitu “sovietskej”LADY. Celkovo v Egypte je táto značka dosť populárna, ale takúto koncentráciu sme videli iba tu,   v        Al- Iskandaríji … Čo sa ale na tom cení najviac je,že sme  konečne  videli pravý automobil  Made in Egypt !!!

Alexandrijská knižnica

Po pár minútach jazdy prichádzame pred najznámejšiu knižnicu na svete. Nie je to samozrejme tá pôvodná ,ale novodobá, avšak stojí vraj presne na mieste tej starobylej. Pred knižnicou stoja húfy detí, ktoré tu prišli na exkurziu a my si ideme kúpiť lístky…

Kupujem lístky pri okienku, ale pre hluk veľmi dobre nepočujem čo mi hovorí predavač v pokladni.To však čoskoro zistíme…Prejdeme cez kontrolu na nádvorie a hasíme si to rovno dnu… STOP !!!  Zastavuje nás vrátny na vchode do budovy. “Not alaut” ….čože??? Čo je nepovolené?pýtame sa…”čildrn” s tragickou tvárou hovorí tento egyptský Csaba…Hovorím mu, “Čaba neblázni…veď nemôžeme nechať decko vonku…”… “Not alaut ap to for jírs” Čo znamená že  decko do štyroch rokov veku tam  jednoducho nemôže ani páchnuť….Snažím sa to naše úbohé  dieťa, čo nemá ešte ani 2 roky  trochu natiahnuť aby vyzeralo staršie, ale Čaba neodbytný si nedá povedať…Skúšali sme hrať na city, že sme kvôli tomu cestovali priamo zo Slovenska 4 tisíc kilometrov a že chceme ísť určite spolu… Čaba vyhadzovač proste  ignoroval Slovač… Keďže sme profesionálni privolávači menežérov a vyšších vedúcich, tak prišiel samozrejme aj tu  menežér ktorému podliehal tento Čaba …Chvíľu sa zdalo že trochu váha , tak sme ešte pridali korenie do nášho divadelného predstavenia, ale po chvíli nám aj tak povedal  že mu je to ľúto, ale tieto prísne pravidlá nemôže porušiť… No čo už… 20 minútovú vojnu o spoločnú návštevu novodobej Alexandrijskej knižnice sme prehrali a tak sme išli  dovnútra každý sólo, čím sa náš čas prehliadky zdvojnásobil…

Každý návštevník ktorý vstupuje dovnútra prechádza rovnakou kontrolou ako na letisku. Vchod do tohoto svätostánku vedy je zabezpečený naozaj veľmi slušne. Ak vojdete dovnútra hlavnej haly ocitnete sa približne na strednom poschodí budovy a po pár krokoch sa vám naskytne tento pohľad:

… a úplne zdola to zase vyzerá takto:

Oproti hlavnému vchodu je vystavený vzácny artefakt…

 

Tu je detail, aj keď mi fotografia kvôli odrazu svetla veľmi nevyšla. Jedná sa o tkaninu z brokátu, ktorou bola určitý čas zakrytá Kaába, najposvätnejšie miesto moslimov , je to veľká štvorhranná  stavba o rozmeroch 12 m × 10 m × 15 m  ktorá sa nachádza uprostred ústrednej mešity v meste Mekka. Na malom obrázku je štítok  čo je pod touto relikviou, kde je uvedený rok a  darca .

 

 

 

 

Na tejto fotografii je vidno, že študovať sem chodia aj moslimské ženy,pričom niektoré z nich  sú úplne zahalené. Na stene hore sú portréty moslimských učencov, ktorí rozvíjali vedu  keď v Európe bola v stredoveku kresťanmi  likvidovaná  a tým sa zaslúžili že sa mnoho vedomostí zachovalo do dnešných čias…Pozrel som si všetkých, ale napríklad významného arabského lekára a učenca Ibn Sinu ktorého poznáme pod latinským menom Avicena som tam nenašiel…

Nekonečné regále obsahujú státisíce kníh v rôznych jazykoch…

V čase našej návštevy bola knižnica plná študentov, ktorí  sa venovali naplno svojmu štúdiu a všetci dodržiavali to krásne a vznešené ticho , aké panuje v knižniciach a niektorých chrámoch.Veď knižnica je tiež takým chrámom vedy…

A teraz niečo z histórie tohto úžasného fenoménu. Pretože nazvať to iba stavbou alebo iba knižnicou by vôbec nevystihovalo toto zhmotnenie múdrosti ľudstva.

Starovekú Alexandrijskú knižnicu založil faraón Ptolemaios I. bývalý generál Alexandrovej armády.V roku 323 pred našim letopočtom keď Alexander Veľký náhle umiera,Ptolemaios preberá správu nad Egyptom , nechá sa vyhlásiť za faraóna a  založí dynastiu, ktorá bude Egyptu vládnuť následujúcich 300 rokov. V tom čase platilo, že kto pochová kráľa, tak ten sa stane jeho právoplatným nástupcom. Takže keď putoval pohrebný sprievod so zabalzamovaným Alexandrovým telom v úchvatnom pohrebnom voze ozdobeným zlatom,diamantami a maľovanými výjavmi z Alexandrového života , ťahaný 64 mulicami naprieč Áziou, pôvodne mieriacim do Macedónska , dal Ptolemaios   pri severnom cípe Sýrskej púšte pohrebný sprievod odkloniť do Egypta,aby mohol pochovať Alexandra on. Najprv telo priviezli do Memfisu, aby tam počkalo na svoje mauzóleum, ktoré dal Ptolemaios medzitým budovať v Alexandrii.  Avšak ďalší z Alexandrových generálov Perdikkás , čo vládol v  Babylone ,dozvediac sa  o Ptolemaiovom čine, vybral sa do Egypta s armádou potrestať únoscu a znovu získať telo. No Ptolemaios podplatil jedného z Perdikkasových veliteľov a ten svojho pána zabil. Potom sa už žiadny zo zvyšných veliteľov nesnažil získať  telo Alexandra. Alexandrove pozostatky previezli po čase do mauzólea v Alexandrii, ktoré Ptolemaios nechal vystavať aj ako miesto odpočinku pre budúce generácie dynastie Ptolemaiovcov. Hrobka bola súčasťou komplexu kráľovského paláca, ktorý zaberal tretinu celého mesta. V nasledujúcich storočiach sa pre obyvateľov Alexandrie stal Alexander už len mýtickou postavou, legendou, patrónom vládnucej dynastie a ochrancom celého mesta. Miestni obyvatelia i cestovatelia navštevovali Alexandrov hrob akoby to bol chrám, dokonca ho prirovnávali 
k turistickej atrakcii. Takto zostávala hrobka nedotknutá takmer tristo rokov a Alexandrovo mumifikované telo odpočívalo v opatere kňazov. Až jeden z posledných kráľov ptolemaiovskej dynastie, nepopulárny Ptolemaios IX., narušil tento pokoj. Po vzbure vlastného vojska bol prinútený ujsť do Sýrie, kde zorganizoval žoldnierske vojsko. Aby im mohol zaplatiť, dal z Alexandrovho sarkofágu odobrať zlaté pláty.Ako rástla sila Rímskej ríše, jej vládcovia tiež radi využili slávu Alexandrovho mena pre vlastné účely. Marcus Antonius, jeden z triumvirov, sa oženil s poslednou z rodu Ptolemaiovcov, kráľovnou Kleopatrou VII. V roku 31 pred n. l., po svojom víťazstve pri Actiu,  ich Octavianus prenasledoval až do Alexandrie. Následne obaja milenci spáchali samovraždu a Egypt sa stal rímskou provinciou. Octavianus potom vstúpil do Alexandrie a jedno z miest, o ktorom vieme, že ho s istotou navštívil, je práve Alexandrova hrobka. Ozdobil mŕtve telo zlatou korunou, pokryl ho kvetmi a na znak úcty tu zanechal aj svoju cisársku zástavu.V nasledujúcich rokoch prišli do Alexandrie aj iní rímski cisári a návšteva hrobky sa stala takpovediac povinnou zastávkou na ich ceste. Septimius Severus nariadil Alexandrovu hrobku zapečatiť, aby už nikdy nikto nemohol vstúpiť dnu. Jeho syn a následník Caracalla hrobku opäť otvoril a obzrel si pozostatky. Z úcty a obdivu si vraj sňal z pliec svoj purpurový kráľovský plášť a prikryl ním telo. Zároveň nechal v hrobke svoje šperky a mnoho vzácnych darov. No a čo sa stalo potom? Hrobku  poškodili a vyplienili počas politických nepokojov, ktoré otriasli Alexandriou za vlády Aureliána krátko po roku 270 nášho letopočtu a o pár rokov už podľa cirkevných autorov poloha hrobky nebola známa. Kde sa telo Alexandra Veľkého nachádza teraz ,je otázka, ktorá je svätým grálom súčasnej archeológie. V poslednej dobe sa objavili “zaručené informácie”, že  v 90-tych rokoch 20. storočia bola hrobka  objavená v Alexandrii, ako dôkaz tam boli ale  fotografie z miestnych katakomb, ktoré sme navštívili tiež a tam o žiadnom Alexandrovi nebola ani zmienka..

Ale vráťme sa naspäť ku knižnici…Ptolemaios vedomý si dôležitosti vzdelania, zakladá knižnicu a múzeum ako  centrum vzdelanosti  a kultúry vtedajšieho sveta práve v Alexandrii, ktorú vyhlásil taktiež za hlavné mesto.V tom čase múzeum neznamenalo vystavovanie exponátov, ale bolo to čosi ako výskumný ústav . Faraón ako neobmedzený vládca mal dostatok peňazí, aby podporoval finančne knižnicu  a mohol tak zhromažďovať knihy, ktoré boli v tom čase k dispozícii vo vtedajšom svete. Tie sa do Alexandrie dostávali tiež vďaka cudzincom,ktorí prinášali tieto knihy do Egypta, kde ich faraón pre knižnicu odkúpil, alebo nechal prepísať.Za vlády Ptolemailovcov bol vydaný zákon, že každá loď, ktorá zakotví v prístave, musí odovzdať všetky písomnosti pracovníkom knižnice, ktorí ich ihneď  všetky prezreli a opisovali. Naspäť sa kapitánom lodí ale väčšinou dostali do rúk práve tie opisy….originály ostali v knižnici.   Ptolemaios I sa síce otvorenia svojej knižnice nedožil, ale jeho potomkovia v jeho práci pokračovali a  platili množstvo agentov,ktorí v zahraničí hľadali nové rukopisy a posielali ich do knižnice. Tunajšia zbierka kníh tak bola rýchlo najväčšia v rámci známeho starovekého sveta a zároveň bola prehľadne katalogizovaná!!!  Nie je známe, koľko presne kníh tam bolo naozaj,ale  jednalo sa o státisíce rukopisov, ktoré boli prepisované a vymieňané za knihy z iných krajín. V dnešnom ponímaní  to bola taká staroveká Wikipédia  s informáciami pracne zapísanými na papyruse.Kliknutie na informáciu však vtedy prebiehalo omnoho dlhšie,prácnejšie a drahšie než ako sme teraz my rozmaznanci modernej doby zvyknutí. To, že táto knižnica a múzeum mali svoj efekt dokazuje aj to, že miestny rodák známy ako Hérón z Alexandrie , ktorý žil v rokoch 10-70 nášho letopočtu, vymyslel okrem vojenského katapultu,veterného mlyna,ozubených súkolí,stroja pracujúceho na princípe počítadla, či dioptru predchodcu dnešného teodolitu ktorý používajú geodeti,aj tzv. aeolipilus, čiže Herónovu guľu, ktorá využívala na svoj otáčavý pohyb vodnú paru, čiže parný stroj… Ak sa pýtate, čo spôsobilo situáciu,prečo ľudstvo čakalo potom ďalších  1700 rokov na priemyselnú revolúciu , ktorá začala  práve týmto vynálezom, tak odpoveď je jednoduchá,jasná , pre mnohých neprijateľná, ale napriek všetkému pravdivá… a tou je jediné slovo: Kresťanstvo…. Prví kresťania totiž boli  horliví ničitelia všetkého, čo nepochádzalo podľa nich od Boha, podobne ako teraz islamisti ktorí ničia všetko čomu nerozumejú len preto, lebo sa o tom nepíše v ich svätých knihách.

V knižnici nájdete tiež sochárske diela…  zvláštne, normálne ,abstraktné…

….a zopár úplných hovadín. Ale je potrebné tváriť sa múdro a pri prezeraní týchto výtvorov občas pokývať hlavou, aby ostatní videli, aký ste znalec…

Tak napríklad toto veľkolepé dielo…  Tipoval som , že nejaký neúspešný dentista vysekal  zo žuly  tento gigantický asymetrický zub, ale keďže nikomu do huby nepasoval, tak ho venoval knižnici…Ak tipujete, že tento veľký umelec stvárnil napríklad medúzu,alebo nejakú zvláštnu kráľovskú korunu, ste stále vedle jak tá jedle…  No nebudem vás ďalej naťahovať a prezradím čo, respektíve koho stvárnil tento geniálny sochár.

Podľa neho je  to teda staroegyptská bohyňa Hathor -bohyňa tanca,hudby,lásky,alkoholu a znovuzrodenia, ktorá bola pôvodne zosobnením Mliečnej dráhy…Nuž verím vážení priaznivci moderného umenia, že už ju tam po tejto informácii  zreteľne vidíte.Ak nie, tak si skúste zatancovať pomilovať sa, opiť a po znovuzrodení ju tam isto uvidíte…

 

 

Ak ste už z týchto nekonečných múdrosti unavení, tak si môžete oddýchnuť na tejto originálnej lavičke…

Knižnica kráča s dobou a má aj elektronickú sekciu, kde sú informácie uložené na harddiskoch…

Tu na tejto tabuli je info o tunajšom internetovom archíve a vy sa dozviete, že čo je vlastne kilobajt,megabajt,gigabajt,terabajt, a petabajt… O tom poslednom som sa dozvedel až tu…Ale keď sa kuknete do gugľa ako ja, tak vedzte, že sú aj vyššie jednotky a to: exabajt,zettabajt a zatiaľ najvyšší yottabajt…No to som ale fest odbočil…

 

 

 

 

 

 

V tomto množstve informácii, či už sú uložené na papyruse, papieri,harddisku by sa snáď mohlo nájsť niečo aj o Slovensku a Česku…Zuzana to našla hneď, ale ja som sa motal medzi regálmi asi 20 minút ako  daňový úradník medzi bezdomovcami, než som to našiel…Síce iba v angličtine, ale predsa…

Sú tu knihy aj o Československu…

Aj bratia Česi sa potešia…

Súčasťou Alexandrijskej knižnice je aj   planetárium, ktoré sa nachádza na nádvorí. Program je však v určitých časových intervaloch a keďže zákaz vstupu pre deti do 4 rokov platí aj tu, tak vieme že nemáme šancu dnu ani pozrieť. Tak aspoň fotka zvonku…

Neviem ako vy, ale my máme často šťastie na nejaké prerábky, sťahovanie, či opravy, ak prídeme na nejaké veľmi známe miesto. Napríklad pri našej návšteve v Luxorskom chráme inštalovali so žeriavom sochu Ramzesa na pôvodné miesto. Nebol tam 4 tisíc rokov a zrazu keď sme prišli my tak sa mu tam zachcelo… Teraz ako vidíte na fotke  práve v tento deň tam pozvláčali regále na knihy, ktoré začali ukladať do toho veľkého bieleho stanu naľavo…

Pred planetáriom sú aj slnečné hodiny a slnečný kalendár. A to mi už v uchu znie pesnička od Mariky Gombitovej : “Slnečnýý kalendáár…máš ho v oblokoóch, slnečný kalendaár platí po rokoóch…”

 

 

 

Oproti tomu kalendáru s hodinami stojí takéto zaujímavé zariadenie. Stačí párkrát otočiť tým kolesom a voda strieka do výšky ešte hodnú chvíľu po zastavení kolesa…

Busta  Veľkého Alexandra  na nádvorí knižnice sa díva priamo na  jej vchod. On sa chudák jej otvorenia síce nedožil,ale na jej založení  aj keď nepriamo,ma zásluhu nespochybniteľnú.

 

 

 

 

 

 

 

 

Panoramatický pohľad z nádvoria na hlavný vchod a časť budovy knižnice.

Ak sa v duchu pýtate prečo tá stará knižnica vlastne zanikla, tak odpoveď je jednoduchá: kvôli ľudskej hlúposti,chamtivosti a sebeckosti. Všetky tieto vlastnosti totiž mali ľudia, ktorí túto pôvodnú knižnicu zničili. Nestoja mi za to, aby som sa o nich zmieňoval. Mňa zaujal skôr príbeh o znovupostavení tejto novodobej Bibliotéky Alexandrijskej. Tu sa naopak zase stretli ľudia, ktorí neváhali obetovať znovuoživeniu tejto veľkolepej myšlienky svoj čas ,um a peniaze. Všetko sa začalo na sklonku 20. storočia,keď v roku 1972 egyptský profesor histórie Mustafa El Abadi predniesol svoj prejav pred učiteľmi Alexandrijskej univerzity , v ktorom vyzval na znovuobnovenie “matky všetkých knižníc sveta” starovekej Alexandrijskej knižnice , možno ani v tej chvíli netušil že naštartoval jeden z najveľkolepejších projektov v novodobej histórii… O dva roky neskôr, rektor alexandrijskej univerzity podal oficiálny návrh na znovuoživenie starovekej Alexandrijskej knižnice, aby tak nadviazali na slávu starovekého Egypta. Vtedajší egyptský prezident Husní Mubarak túto myšlienku výrazne podporil , pretože videl v tomto projekte šancu odčiniť nešťastie, ktoré postihlo egyptskú ,antickú a nakoniec aj svetovú kultúru tým, že zanikla staroveká knižnica v Alexandrii . Projekt výrazne podporili zahraničné krajiny a UNESCO. V rozsiahlej medzinárodnej pomoci pri výstavbe Alexandrijskej knižnice sa skrýva aj určité  ospravedlnenie za lúpežnícke správanie bývalých koloniálnych mocností voči Egyptu a jeho kultúrnym pamiatkám…
V roku 1989 bol vybraný víťazný projekt na budovu Knižnice od firmy Snohetta Hamza Consortium z Nórska.
S rozpočtom 217 miliónov USD v roku 1995 začala výstavba na mieste pôvodnej knižnice.Táto nová má 11 podlaží a celková ich plocha je 85.405 m2 ,výška budovy je 33 metrov . Pri zahájení prevádzky v roku 2001 bolo ihneď k dispozícii 200.000 kníh s perspektívou do budúcnosti 8 miliónov kníh.

Tak… toľko o najslávnejšej  knižnici sveta… Sadáme do taxíka a pred nami je ďalší cieľ :

Citadela Kajtbaj. /Pre zúrivých milovníkov angličtiny:Citadel of Quaitbay,alebo Fort of Quaitbay./

Táto kamenná stavba ako keby vystrihnutá z nejakej rozprávky, stojí presne na mieste jedného zo starovekých divov sveta-Alexandrijského Majáka na ostrove Faros.

Je to obranná pevnosť postavená Sultánom al-Ashraf Sayf al-Din Qa’it Bay  v roku 1477 . Na jej stavbu bol použitý aj materiál-kamenné bloky zo spomínaného majáka , ktorý bol zničený zemetraseniami postupne v 11. a 14. storočí.Budova pevnosti bola viac krát rekonštruovaná. V roku 1904 dal egyptský kráľ Farouk obnoviť budovu, hlavne jej horné poschodia, ktoré boli zničené ostreľovaním britskými loďami z roku 1882. Po revolúcii v roku 1952 urobili egyptské námorné jednotky z Citadely Námorné múzeum. Najväčšie rekonštrukčné práce sa však urobili až v roku 1984, kedy budova získala vzhľad pretrvávajúci až do dnešných dní…Toľko suché fakty a my si ideme za 40 LE /2€/ na osobu,obzrieť ako to vyzerá vo vnútri.Vchádza sa na nádvorie tadeto…

Toto je pohľad na vchod od pevnosti… cesta medzi vchodom a pevnosťou je lemovaná kanónmi,ktoré sú už dávno po dátume spotreby…

Tú prvú fotografiu Citadely som spravil pri svojej prvej návšteve v septembri 2017,kedy bolo pomerne pekné počasie.Tieto ďalšie už vyzerajú ináč,lebo po celý čas nášho pobytu v Alexandrovom meste sme  mali oblohu zatiahnutú, čo sa odrazilo aj na nižšej atraktivite fotografií…

Nádvorie je pomerne priestranné a zmestí sa naň v pohode celkom slušné množstvo potencionálnych obrancov.

A vo vnútri iba holé steny…. cítili sme sa ako v nejakom obrovskom LEGO zámku…

Na prízemí sa nachádza  mešita…                                                             A na poschodí strieľne…

 

Jednotlivé schody sú v určitých častiach schodiska  asi dva až tri krát také vysoké ako je bežný štandard, čo však na tejto  fotke  vidno nie je. Tí chudáci vojaci    museli po nich skákať ako terénne kozy…

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Chodby,chodby, a ešte raz chodby…

Na poschodí je takáto “studňa”…

Ktorou môžete pozorovať  pohyb na prízemí…

A hneď oproti si môžte pozrieť aj maketu celej pevnosti…

Zamrežovaný výhľad na Alexandriu.

A takto to videli ostreľovači z pevnosti…

Z vonkajších hradieb je naozaj dokonalý výhľad na mesto aj na more.

V diaľke nevidno žiadne nepriateľské lode, tak sa môžme v kľude fotiť…

Krásna citadela ozdobená cimburím… Ak neviete čo je cimburie, tak vedzte, že je to ozubené zakončenie vrcholu hradieb alebo veží, ktoré umožňovalo lepšiu obranu. Z cimburia sa postupom času vyvinuli strieľne, ale ako ozdobný prvok sa cimburie používalo aj naďalej…

Táto panoramatická fotka Alexandrie z hradieb Kajtbaj  je urobená z 19 fotografií, čo je evidentne prehnané množstvo, preto tá fotka vyzerá ako rezanka…

Nášmu dieťaťu učaroval z celej prehliadky iba beh po schodoch, čo pre 20 mesačné dieťa nie je celkom vhodná gymnastika…

Niekedy vás z prehliadky nejakého miesta môže vyhnať dážď, smäd,hlad,hnačka,alebo strážnik. Nás z Alexandrijskej pevnosti vyhnalo naše dieťa, lebo stály beh za ním by už vyčerpal aj trénovaného  Winnetouvho koňa Hatatitlu.

Zmorení jak politik po práci vo fabrike, nastupujeme s úľavou do nášho  taxíka, a žiada sa nám jesť, piť a spať. Náš taxikár nám prikývne, že bude z toho všetko, ale ak chceme ešte niečo vidieť, tak by sme to mali odložiť po 17 hodine, lebo úderom piatej poobede v Alexandrii zatvárajú všetky múzeá a miesta, kvôli ktorým sem chodia turisti ako my. No čo už…napili sme sa vody zo zásob a ideme ďalej…

Veľká mešita Abú El -Abbása Mursího

Pôvodná mešita bola postavená na tomto mieste už v roku 1477. V ďalších rokoch bola niekoľkokrát prestavovaná a opravovaná. Túto súčasnú podobu navrhol až v roku 1929 taliansky architekt Mario Rossi a v roku 1945 bola dokončená. V mešite sa nachádza hrobka šejka  El Mursího Abú Abasa, ktorý žil v Alexandrii 1219-1287.Jedná sa o najväčšiu mešitu v meste a správcom v nej je príbuzný  nášho taxikára. Do vnútra vchádzame každý osobitne… muži idú hlavným vchodom a  ženy vedľajším. Táto mriežka, za ktorou sa škerí Zuzana, rozdeľuje priestor na ženskú a mužskú časť…

Neostávame dlho, lebo máme pred sebou ešte dva ciele. Sadáme do taxíka a ideme kľukatými zaprášenými  uličkami ktoré ako keby predznamenávali to, kam  teraz smerujeme…

Katakomby Kom El Šokafa

Oficiálny názov písaný po anglicky na vstupenke je: Kom El-Shuqafa Monuments a na osobu zaplatíte 60 EGP, čo sú približne 3 eurá. Radosť z návštevy tohoto zaujímavého miesta nám však skalí informácia, že fotografovanie v objekte je zakázané…Skúšam samozrejme vyjednávať, že nepoužijem blesk,ale ujovia na vrátnici sú tvrdí ako asuánska žula a ja spravím jedinú povolenú oficiálnu fotografiu tohto miesta z vrátnice, kde odovzdávam foťák a dostanem miesto neho lístok číslo 37.Verím že by ste nezaspali, keby som to číslo  nenapísal….

Nooo, neviem ako vy, ale ja som sa s nemožnosťou fotiť nezmieril. Naozaj nevidím žiaden dôvod tohto nezmyselného zákazu. Nie sú tam žiadne šperky ani zlato, ani návod na najnovšiu kozmickú technológiu, či nový mikročíp … Ale mám Zuzanu a tá má mobil a ten predsa nie je kémra, čítaj camera, takže čo nie je zakázané, je povolené… Verím že tie tajné fotky vás potešia a vy toto naše tajomstvo nevyzradíte žiadnemu Zahímu Hawásovi…

Na dvore v tých výklenkoch sme skúsili ako nám to fotí…

No celkom slušné foto na mobil…

Pod tou kruhovou strieškou naľavo je vchod do tajomných katakomb…

Schádzame po točitých schodoch do 35 metrovej hĺbky.

Dole na konci schodov je vchod medzi dvomi stĺpmi ako symbolická brána do podsvetia.

Tieto podzemné  priestory boli vyhĺbené v období 1. a 2. storočia nášho letopočtu.Zaujímavé na tých kamenných freskách je, že sa tam mieša egyptský, rímsky a grécky štýl.Sochy  sú v egyptskom štýle s  rímskymi účesmi a odevom a  helenistickými  ornamentmi.

Musím sa vám  ale k niečomu priznať… Ešte ráno, keď sme sadali do taxíka som vôbec netušil, že v meste Alexandria sa nejaké staroveké katakomby nachádzajú…Týmto sa znovu chcem poďakovať Vesmíru,osudu a  Bohu, že nám zoslal taxikára, čo nás sprevádzal týmto zaujímavým mestom…

Celkový priestor pôsobí veľmi zvláštne-priestranne a stiesnene zároveň.

Skutočným dôvodom týchto katakomb sú hrobky , ktoré boli určené nielen ľuďom, ale aj zvieratám – najmä koňom. Hrobky majú celkovo 3 podlažia a sú už teraz prázdne, lebo kamenné rakvy vytiahli von archeológovia a vykrádači hrobiek…niekedy mám dojem, že je to jedno a to isté… Keďže som si to chcel skúsiť ,aké je to byť  objaviteľom,neodolal som a pustil som sa do  odvážneho archeologického prieskumu . Zamieril som doľava, ako sú tie prázdne kóje na obrázku a zišiel som dolu schodmi do posledného tretieho podlažia hrobiek.Tam už to osvetlené nebolo ale predsa sa nebudem báť nejakých vykradnutých hrobov… Iba odrazom slabého svetla zo stien, som sa  matne osvetleným priestorom  zakrádal jak Quasimodo po erotickom salóne…Ukojenie mojej zvedavosti sa však nekonalo,lebo po ďalších piatich krokoch som už stál po členky vo vode… V tej chvíli ma všetka moja odvaha opustila a ja som uháňal naspäť k svojim dievčatám, ktoré ma verne čakali pri egyptsko- grécko-rímskych kamenných komiksoch.

Ešte vám poviem niečo o slávnom objaviteľovi týchto katakomb, ktoré boli schované dlhé stáročia pod nánosom hliny a piesku až do času, keď ním boli v roku pána 1900  objavené….  Nuž teda veľký objaviteľ alexandrijských katakomb  bol somár… Nemyslím tým nejakého hlúpeho človeka, ale bol to v skutočnosti obyčajný somár  so štyrmi nohami a veľkými ušami. Tento miestny Indiana Jones sa premával  po alexandrijských cestách-necestách  a hľadal si niečo pod zub, až kým jedného dňa, neviem presne ktorého v roku 1900, sa pod ním preborila zem rovno do prístupovej šachty a týmto heroickým počinom náš milý novopečený archeológ objavil tento skvost pre ďalšie generácie ľudstva.Niektoré pramene uvádzajú, že sa pod ním preborila zem, keď ťahal vozík. V každom prípade mu vavrín objaviteľa právom prináleží…  Na tomto  poslednom tajnom obrázku vidíte vytiahnuté kamenné rakvy na svetlo božie týmito pracovitými vykrádač… pardón archeológmi…

Končíme prehliadku podzemia aby sme stihli ešte jednu starovekú pamätihodnosť a tou je

Pompejov pilier

Pompejov pilier , označovaný tiež ako Ptolemaiov pilier , stojí na mieste starého chrámu zasvätenému bohu menom Serapis, čiže chrám bol Serapeum. Že ste nikdy o takom bohu nepočuli? No nie je divu, pretože jeho kult trval veľmi krátko a nikdy sa naozaj neujal. Boha Serapisa si totiž vymyslel Ptolemaios I. aby tak spojil egyptskú a grécku mytológiu dohromady. Serapis mal nahradiť Osirisa a byť manželom bohyne Isis. Mal mať vlastnosti aj posvätného býka Apisa a gréckych bohov Dia a Hádesa… Ale keď hodíte do mixéra príliš veľa ingrediencií, tak výsledný produkt má veľa chutí a dokopy žiadnu. To isté sa stalo aj s bohom Serapisom- proste sa neujal.  V roku 391 nášho letopočtu poslal Alexandrijský biskup Teofil I vojsko, aby tento chrám zničilo a na jeho ruinách dal postaviť kláštor venovaný Jánovi Krstiteľovi. Avšak zub času a dejín zničil i túto stavbu. Teraz tam stojí iba stĺp , ktorý bol postavený v roku 297 nášho letopočtu cisárom Diokleciánom aby pripomínal potlačenie vzbury v Alexandrii. Takže ani jeden názov Ptolemaiov či Pompejov nie je správny,/ ten prvý názov mu nesprávne dali križiaci a ten druhý turisti začiatkom 20. storočia/ ale mal by sa volať Diokleciánov pilier. Tak či tak, je to vskutku monumentálny stĺp…Je  vysoký aj so základňou  26,85 metra  a priemer má od 2,30 do 2,70 metra a je vytesaný z jediného kusa červenej asuánskej žuly.Jedná sa o jeden z najväčších monolitických kamenných stĺpov na svete a jeho opracovanie je dokonalé a hladké. Je udivujúce ako také čosi mohli postaviť bez moderných žeriavov a elektrických nástrojov.

Po stranách piliera ležia na podstavcoch 2 sfingy, ktoré ho strážia. Asi si svoju robotu strážcov robia dobre, lebo  tento monument prežil všetky ničivé zemetrasenia,ktoré sa tu stáročiami prehnali  a  dokonca v úplnej pohode prežil  aj ničivé zemetrasenie, ktoré zničilo takmer celú Alexandriu aj slávny maják na ostrove Faros, a stojí si ďalej ako keby sa ho vôbec žiadne  prírodné živly netýkali.

Faktom je, že k pilieru sme prišli 10 minút pred 17-tou hodinou. Museli sme aj tak zaplatiť plné vstupné 60 Le na osobu, čo sú 3 eurá.

V skutočnosti tu z tých pôvodných stavieb veľa nezostalo…iba nejaké základy , úlomky sôch a stĺpov..

Sfingy sa teraz pozerajú na nové bytovky…

A panoráma nakoniec…

V tejto chvíli už je pár minút po 17.hodine a personál netrpezlivo prešľapuje a ukazuje nám na hodinky, nuž chápem…nadreli sa tu chudáci celý deň a sú už iste unavení, veď predávať lístky a pozerať na turistov je predsa drina…

Sadáme do taxíka a náš skvelý sprievodca nás vezie na nábrežie , aby nám ukázal svoju obľúbenú krčmu, lebo som zahlásil, že teraz už jedine bír /čítaj pivo/, pretože ako je všeobecne  známe , hlad je iba prezlečený smäd.A toto je obľúbená Sajídova krčma… Iste vám už doplo, že náš taxikár sa volá Sajíd a my sa odcitáme na gréckom území, pretože majiteľ budovy je Grék a výborná atmosféra vo vnútri tomu aj zodpovedá… Mermaid znamená morská panna a ja som narodený v znamení panny, takže je to dobré znamenie…

Interiér je príjemný, rovnako ako obsluha…

 

 

 

Vychádzame z krčmy a pred nami sa ukázal tento romantický podvečerný pohľad na nábrežie a citadelu…Nestihli sme síce  návštevu starovekého rímskeho amfiteátra,Grécko-Rímskeho múzea,Múzea šperkov, paláca Montaza ktorý bol sídlom egyptskej kráľovskej rodiny a je z neho teraz hotel,či paláca Ras el-Tin v ktorom sú ubytované hlavy pomazané z celého sveta keď prídu na návštevu Alexandrie, mosta Stanley Bridge, a mnoho ďalších zaujímavostí ,ale to si necháme na inokedy…

A tu je náš  taxikár, ktorého nám zoslal vesmír …Volá sa  Sajíd ,žil 15 rokov v Taliansku ,má taliansku manželku a 5 synov.  A vie čo je to život a človečina … Kto chce skvelého sprievodcu a taxikára v jednej osobe, môže sa nám ozvať , / info@myhurghada.info/ radi naňho dáme kontakt …

Po príchode do hotela nás na izbe čakalo toto sladké prekvapenie. Nevieme, či je to tu bežný štandard, alebo si v kuchyni spomenuli, že včera nám zabudli dať na večeru zákusok, v každom prípade nám to padlo veľmi vhod po skutočne náročnom dni…

Počas večere a raňajok sme sa presvedčili, že personál v kuchyni a obsluha reštaurácii sú milí a ochotní ľudia, ktorí vám splnia čo vám vidia na očiach.Rozlúčili sme sa s nimi ako so starými známymi a vyrazili našim približovadlom smerom na 200 km vzdialenú Káhiru. Cesta z Alexandrie vedie priamo cez močiare a jazerá, ktorými je toto mesto obklopené z druhej strany. Zastavujeme na krajnici, aby ste si to mohli pozrieť aj vy…Vidíte v diaľke za tým močiarom Alexandriu?…

že nie???  …tak trochu pootočím objektív…

…tu už je  zväčšenie  na maximum  a zároveň sa týmto pohľadom dnes lúčime s Alexandriou…

Do Káhiry to máme 200 km a v nej nás čaká najväčší kresťanský kostol na Blízkom východe: Kláštor Sv. Šimona garbiara, ktorý je vytesaný do skaly a má kapacitu 20 tisíc ľudí.  O tom si ale  prečítate v nasledujúcom článku…

Pin It

One comment to Alexandria-Bibliotéka,citadela,katakomby, pilier, zlý recepčný, a dobrý taxikár

  • admin  says:

    Ďakujem veľmi pekne, Maria …

Leave a reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>